Spomienka na Taliansko v marci

Autor: Simonne Jurčová | 21.9.2012 o 16:00 | (upravené 21.9.2012 o 16:08) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  625x

Výlety mi vždy dodali energiu. Neviem prečo ma to nikdy neťahalo do hôr. Fakt to neviem vysvetliť. Moja energetická bomba je more. Možno pretože som narodená v znamení raka - asi to bude skôr v znamení kraba. Tento rok sa mi koncom marca naskytla príležitosť, pozrieť sa na jarné severné Taliansko. Fakt to má o sto percent inú atmosféru, ako ten humbuk v letoviskách počas sezóny. Spomínam si, ako som bola s kamarátkou pred rokmi, keď to ešte nebolo módne, na benátskom karnevale. Bol studený február a my sme sa obidve v dlhých teplých kabátoch, renesančnou baretkou na hlave a zlatou škraboškou na tvári prechádzali po ľudoprázdnej pláži na Lide. Nazbierali sme vtedy tie najkrajšie mušle. No a takto nejako to bolo teraz v Grade, akurát nebola zima. Bolo nádherné počasie, na marec až príliš teplo - 24 stupňov.

16.jpg 18.jpg Grado

Robila som sprievodcu malej spoločnosti, pretože toto miesto poznám. V kaviarňach posedávali diskutujúci Taliani a po uličkách sa túlalo zopár starších ľudí, čo sem asi prišli oddychovať do kúpeľov. Kvitli stromy, zlatý dážď a veľa všelijakých jarných kvetov, ktoré sú bežne vidieť aj u nás. Ale u nás nemajú ako svoje pozadie palmy a to je ten podstatný rozdiel. V malom centre nie je problém nájsť vežu románskeho kostolíka. Jasne, že sme si pozreli všetko z histórie, čo sme po ceste stretli: románske baptistérium, nádvorie za kostolom aj rímske nálezisko na námestí. Ale najkrajšia časť výletu bola prechádzka po nábreží v Grade, plnými dúškami vdychovaný morský vzduch a šum vĺn inak skoro úplne tichej hladiny. Usadená na skalnatom brehu som pozorovala bezprostrednú radosť svojej dcéry, keď si netrpezlivo vyzúvala tenisky, aby sa omočila v studenej morskej vode. Nedalo mi a zavolala som sestre na Slovensko, aby som jej aspoň cez mobil sprostredkovala autentický zvuk morských vĺn. Takéto chvíle mi dodávajú energiu, ktorá mi zostane ešte dlho po tom, čo ich zažijem.

02.jpg Aquileia, bazilika

Cestou sme sa samozrejme zastavili v Aquileji. Bol by hriech, nevidieť znovu románsku baziliku a stopy rímskej slávy tohto mesta. Keď sa nachádzam na takýchto miestach, vždy ma napadne, že by som chcela nejakým zázračným otvorom nazrieť do doby, ktorá po sebe tie pamiatky zanechala a vidieť ľudí, ktorí v nej žili. Nepozerám sa na to romanticky, skôr si myslím, že všetky tie slávne miesta a udalosti mali aj svoje hrôzy. Písané dejiny to tak všetko pekne konštatujú, ba niekedy úplne jasne rozdeľujú na čierne a biele, toto bolo vnímané pozitívne a toto negatívne. Ktovie ako to bolo naozaj. Asi by sme sa niekedy pekne čudovali.

01.jpg

06.jpg

Staroveká Aquileia mala veľké fórum, chrám, baziliku a administratívne budovy, hippodrom, kúpele, stavali sa tu luxusné vily, nechýbal akvadukt či kanalizácia. Bol tu veľký riečny prístav, svoj morský prístav a dovolenkové vily boli neďaleko v Grade. V období raného kresťanstva v 4. storočí bola sídlom biskupa a postavili tu veľkolepú baziliku. Neskôr ju zničili Húni, v 6. storočí obnovili Ostrogóti a to, čo je vidieť z baziliky dnes je zmesou slohov počnúc od 9. storočia. Vizuálne však zostala románskou stavbou s pôvodnou i rekonštruovanou mozaikovou podlahou.

05.jpg Aquileila, baptistérium

04.jpg 03.jpg

Aquileia - campanila a rímske urny pred archeologickým múzeom

07.jpg Cividale z Diablovho mosta

dolu: kláštor v Cividale a longobardská svätyňa z 8. stor.

10.jpg 11.jpg

Ešte chcem spomenúť prechádzku po Cividale, stredovekom mestečku už skoro pod Alpami. Cividale je blízko všetkého - blízko Udine, Grada, Duina, Terstu, ale aj taliansko-slovinskej Gorice. Keď som jeho meno vyslovila po prvý raz, bolo mi nejaké známe. Môj archív niekde v mozgu funguje tak, že ak som sa v minulosti už raz s niečím stretla, pamätám si to nafurt a potom len vyťahujem z pomyselných poličiek (som zvedavá dokedy...). Takže po chvíli mi nabehol pojem Cividalský evanjeliár a boli sme doma. Bežní Taliani vôbec netušia, že také niečo existuje, takže si vypočuli moju krátku prednášku o tom, že ich písomná pamiatka je vzácnym dokladom o tom, že vôbec nejaké slovanské kniežatá Rastislav, Pribina a Svätopluk existovali a že dokonca cestovali do Ríma a zastavili sa v ich kláštore. Keďže to neboli chudobní pocestní, nechali mníchom dary a oni ich mená na oplátku zapísali na okraj tohto evanjeliára a tam ich po niekoľko storočiach objavili nejakí naši nadšenci.

13.jpg Longobardský reliéf Klaňanie troch kráľov

Údolím tohto mesta tečie rieka Natisone, ktorá končí v Aquileji a vlieva sa neďaleko odtiaľ do mora. V Cividale je ale ešte blízko hôr a viem si predstaviť, ako býva po zime pekne dravá. Vysoko nad ňou je kamenný Diablov most, na ktorom si musí každý urobiť aspoň jednu fotku. Ale skutočné kúzlo je v uliciach medzi stredovekými domami. Mieša sa tu keltská história, rímska, longobardská, vizigótska - až cítiť úplne jasne genius loci tohto miesta. Priamo z uličky so stredovekým nádychom bol nenápadný vchod do keltského podzemia. Mali sme domáceho sprievodcu, ktorý automaticky zabočil po kľúč do neďalekého baru. Takto to funguje, sami sme sa prešli chladnou jaskynnou chodbou so strmými schodmi do priestorov, ktoré v minulosti údajne slúžili keltským obradom a po prehliadke sme kľúč zasa vrátili. Prechádzajúc ulicami sme objavili kováčsku dielňu, akoby ju práve opustil remeselník. Presklenný vchod ponúkal autentickú prezentáciu okoloidúcim. Zo stredovekého mesta sa vychádzalo cez typické talianske námestie s terakotovými fasádami domov pred baziliku so sochou Júlia Cézara. Práve sa tam konal nedeľný trh starožitností, tak sa naša návšteva mierne predĺžila a na Slovensko sme prišli až neskoro v noci. Osvieženým od morského vzduchu nám tento rok rýchlejšie prešiel čas do letných prázdnin.

09.jpg 08.jpg

Vstup do keltského podzemia

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?