Šampanské na vidieku a králi v Remeši

Autor: Simonne Jurčová | 11.10.2012 o 21:28 | Karma článku: 6,94 | Prečítané:  723x

Je to už nejaký čas, čo som absolvovala s partiou maliarov a fotografov cestu do Francúzska. Cieľom bol síce Paríž, ale cestou sme sa zastavili na vidieku, v regióne Champagne a potom priamo v jeho centre - meste Remeš. Bol začiatok júla, asi deväť hodín ráno, keď po nočnej jazde zastal autobus mimo obývanú oblasť, v mierne zvlnenej krajine so zelenajúcimi sa vinicami, na parkovisku s niekoľkými objektmi. Ocitli sme sa priamo pred vchodom do rozsiahlych podzemných pivníc, kde sa uchovávalo šampanské. Pamätám sa, ako ospalí umelci ožili pri vchode do budovy, kde bola naplánovaná prehliadka spojená s ochutnávkou.

21x.JPG

Vstupná hala niesla hrdo značku svojich majiteľov so 150 ročnou tradíciou výroby, všade boli reklamné letáky vo viacerých jazykoch a na poschodí sme videli predajňu s produktmi tejto vinice. Prehliadka začala vo výťahu, ktorý nás zviezol niekoľko poschodí nižšie do podzemia. Nastúpili sme do vláčika na kolesách a počúvajúc výklad v angličtine sme sa presúvali uličkami okolo tisícok naukladaných fliaš a sudov, sudov a fliaš, viac či menej zaprášených. Výtvarníci fotografovali fľaše z rôznych uhlov, všetko malo pre nich zaujímavé svetlo, atmosféru, farbu, štruktúru, atď. Asi polhodinová prehliadka s výkladom sa končila v predajni, ktorú sme videli pri príchode. Čašník otvoril pripravené fľaše šumivej tekutiny (u nás sa smie používať iba názov sekt, ale v tomto prípade ide asi skutočne o šampanské, keď to bolo v Champagne, nie?) a ponúkol vzorku produkcie pivnice spolu s malými chuťovkami. Degustácia moku inšpirovala návštevníkov k výberu a nákupu štýlového suveníru v predajni. Bol to sľubný začiatok pre lekciu z dejín umenia, ktorá nás čakala v Remeši.

01.JPG

02.JPG

20.JPG

Mesto Remeš leží severovýchodne od Paríža. V literatúre sa dočítame, že už v 3. storočí bola na tomto mieste kresťanská osada a biskupstvo. V Remeši sa dal pokrstiť franský kráľ Chlodovik I. (Clovis I.) so svojou družinou. Neskôr sa stal Remeš sídlom arcibiskupov, ktorí korunovali francúzskych kráľov. Starý kostol s tradíciou od 5. storočia poškodil v roku 1210 požiar, čím vznikla potreba novej reprezentačnej stavby, ktorá by v stredoveku zodpovedala takej významnej udalosti, akou bola korunovácia. Vzorom  pre nový chrám bola katedrála v Chartres. Až Napoleon Bonaparte porušil tradíciu korunovácií v Remeši, keď sa dal korunovať v Paríži (korunoval sa sám za cisára v roku 1804).

10.JPG

13.JPG

Prvou katedrálou s gotickými prvkami - v slohu ranej gotiky bola bazilika v Saint Denis na severe od Paríža (dnes už súčasťou parížskeho predmestia). Časom sa stala miestom posledného  odpočinku francúzskych kráľov, najdlhšie tam odpočívajú Merovejovci. Kým v Remeši boli korunovaní predovšetkým králi, v Saint Denis to boli francúzske kráľovné. Katedrála v Remeši bola postavená v rozkvete gotiky, veľmi honosne a s bohatou sochárskou výzdobou.

05.JPG

06.JPG

08.JPG

V súvislosti so stavbami katedrál sa spomína výraz stavebná alebo staviteľská huta. Bola to vlastne veľká skupina remeselníkov združená okolo hlavného architekta - vtedy staviteľa, ktorá s ním spolupracovala na stavbe katedrály. Videla som jeden dokumentárny film, ktorý sa zaoberal touto tematikou. Autori v ňom predstavili staviteľskú hutu ako celú komunitu remeselníkov (kamenárov, tesárov, pokrývačov, ale aj umelcov - sochárov, maliarov, pozlacovačov a pod.), ktorí počas desaťročí stavby žili aj s celými rodinami v jej blízkosti. Remeslo sa odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. Otec zaučil syna, ktorý v jeho práci pokračoval - deti sa beztak odmalička pohybovali na stavbe, pomáhali, každého poznali a veľa odpozerali. Stavitelia museli byť dobrí v matematike i v geometrii, aby dokázali naprojektovať takú obrovskú stavbu. Mnohí sa v snahe hnať chrám čoraz vyššie dopustili omylov, ktoré potom stáli životy ľudí - väčšinou práve tých, čo ich stavali. Veľmi zaujímavý dokument to bol.

17.JPG 16a.JPG

Katedrálu v Remeši dokončili na konci 13. storočia, stavali ju vyše 80 rokov. Stavba bola poškodená v histórii niekoľko ráz, naposledy počas oboch svetových vojen a neustále je opravovaná. Stojí na voľnom priestranstve námestia, podobne ako katedrála Notre Dame v Paríži a dá sa obísť dookola. Remešská katedrála je dlhá skoro 140 m, čím je údajne najdlhšou vo Francúzsku. Známa je aj tým, že trojicu vitráží za jedným z oltárov maľoval Marc Chagall a v roku 1971 ich nainštalovali miesto okien zničených vo vojne. Použil na ne tú nádhernú modrú farbu, ktorá vnesie dovnútra zvláštne sfarbené slnečné svetlo.

07.JPG

V Remeši sú ešte aj ďalšie pamiatky, no zájazd bol pripravený tak, že sme stihli pozrieť akurát katedrálu a blízke okolie a pokračovali rýchlo do Paríža. Tento raz som využila prítomnosť fotografa Pavla Pechu a so súhlasom autora predstavujem Remeš i návštevu pivnice prostredníctvom jeho objektívu.

12.JPG

Niektoré z informácií sú prevzaté z wikipédie

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?