Kréta – dva svety

Autor: Simonne Jurčová | 22.1.2013 o 20:56 | Karma článku: 7,24 | Prečítané:  966x

Na prílet do Chanie si pamätám akoby to bolo včera. Letisko je na malom polostrove a lietadlo vlastne klesá stále nad morom. Zostávalo iba dúfať, že tá letisková dráha sa tam včas objaví. Boli sme obyčajní turisti s cestovkou a dali sme sa nalákať na väčšinu výletov, ktoré nám počas tých dvoch týždňov ponúkli. Turistické strediská medzi Maleme a Chaniou sú postavené popri pobrežnej ceste. Krajina sa začína od pláže za cestou dvíhať do skalnatých kopcov. Plávajúc v mori na jednej z naj­čistej­ších pláží v Európe človek zároveň obdivuje vápencové pohorie Biele hory. Spomínam si presne, že skaly na vrcholkoch zaliate slnkom sa zdali ako ľadovcové. Bývali sme v rohovom apartmáne s terasou nad plážou, v nočnom tichu šumeli vlny a východ slnka bolo možné pozorovať cez otvorené okno.

13.jpg

33.jpg

Fodele

32.jpg

Cesta do Heraklionu vedie pobrežnou diaľnicou, na jednej strane more, na druhej skaly, červená vyprahnutá zem a sem-tam olivové háje. Diaľnica je v strede medzi cestami oživená rozkvitnutými oleandrovými kríkmi. Turistickou zastávkou je dedinka Fodele (asi 30 km od hlavného mesta) s typickou gréckou architektúrou. Preslávená je pestovaním výborných pomarančov. Práve tu sa narodil maliar, ktorého svet pozná nie podľa rodného mena, ale podľa pseudonymu od Španielov: El Greco. Na pamiatku mu rodáci nechali postaviť bronzovú bustu s typickým renesančným golierom podľa španielskej módy.

31.jpg El Greco

19.jpg

Najväčší spomedzi gréckych ostrovov bol v staroveku centrom vyspelej minójskej civilizácie, ktorá mala už v tej dobe bohaté kontakty, napríklad s Egyptom. Pri hlavnom meste Heraklion je prístupné archeologické nálezisko starovekého Knóssu. Sir Evans bol kedysi majiteľom pozemku s náleziskom a jeho pôsobenie na konci 19. a začiatkom 20. storočia sa dnes považuje za rozporuplné. I keď na jednej strane zachránil a odkryl veľa z pamiatok, jeho rekonštrukcie budov a doplnky za pomoci betónu nezodpovedajú postupom archeológov. Rozhodne sa mu však vo svojej dobe podarilo zatraktívniť nálezisko a prilákať sem turistov. Autentické predmety obyvateľov Knóssu sú uložené v archeologickom múzeu v Heraklione.

17.jpg

Knóssos

16.jpg

Z každej strany obmýva ostrov iné more, zo severu Krétske, z juhu Líbyjské. Práve výlet k Líbyjskému moru na západnom pobreží je jeden z mojich najkrajších zážitkov. Hneď po odbočení z hlavnej trasy smerom do vnútrozemia náhle Kréta zmení svoj vzhľad. Turistické centrá a vnútrozemie sú dva rôzne svety. Úzke prašné cesty naprieč ostrovom lemujú olivové háje a citrónovníky. Míňali sme prestrieľané plechové značenia dedín a dopravné značky posiate otvormi po guľkách. Miestni si tak údajne občas krátia voľné chvíle... Prechádzajúc dedinami okolo ospalého hostinca s výlučne mužským osadenstvom bolo cítiť prísne pravidlá starousadlíkov. Mlčky pili svoje ouzo, fajčili a prstami prekladali akési zvláštne korálky na povrázku. Keď prešiel autobus s turistami, mali aspoň chvíľu o čom hovoriť. Ak sme vonku vôbec zazreli ženy, zásadne boli v čiernom. Scény ako vystrihnuté z minulosti.

12.jpg

Zastávkou na tejto trase býva kláštor Chrisoskalitissa na západnom pobreží. Biele múry kláštora svietia už zďaleka na zelenomodrom morskom pozadí. Neďaleko dedinky Topolia je jedna z roklín - priepasť Topolia a jaskyňa Agia Sofia - známe pútnické miesto pravoslávnej cirkvi. Pastierom sa tu údajne zjavila sv. Sofia a na jej počesť poriadajú náboženské slávnosti (vo veľkonočnom čase).  Archeologické nálezy dokázali osídlenie jaskyne už v neolite.

10.jpg

Kláštor Chrisoskalitissa a osamelá toaleta s výhľadom na more

9.jpg

Najstarším cestným tunelom na ostrove privezie autobus napokon turistov na známu pláž pri ostrovoch Elafonissi. Líbyjské more tu je neobyčajne plytké, dá sa brodiť po členky, po kolená vo vode od pevniny k ostrovom. Piesok hrá pastelovými farbami - od bielej, cez jemne žltú až po lososovoružovú.  Cez teplú priezračnú vodu vidieť rastliny, malé rybky i mušle. Pláže nie sú až také preplnené stánkami so službami pre turistov, dá sa nájsť aj pokojné miesto s ničím nerušeným výhľadom.

14.jpg

Pláže Elafonissi

29.jpg

Kto chce v tejto časti Kréty absolvovať turistiku, má možnosť prejsť 13 km turistickým chodníkom najhlbšou tiesňavou Európy Samaria. Trasa začína vo vyše tisícmetrovej nadmorskej výške v horách, kam turistov privezie autobus.  Cesta vedie chráneným územím národného parku prevažne smerom dolu, no v niektorých úsekoch je veľmi úzka, alebo sťažená pretekajúcim potokom. Končí na pobreží, kde sa naskytne možnosť opláchnuť sa v sviežom líbyjskom mori. Naspäť do Chanie či iných turistických centier sa musí ísť loďou.

22.jpg

Prístav v Chanii

18.jpg

2.jpg

Fasáda domu v benátskom štýle

1.jpg

Stredisko Agia Marina nie je ďaleko od Chanie - centra západnej Kréty. Pravidelná miestna linka príde do mesta asi za polhodinku. V minulosti bola Chania pod nadvládou rôznych národov a kultúr, ktoré v nej zanechali svoj vplyv, napríklad aj v podobe architektúry. Na nábreží zostalo zopár domov postavených v benátskom štýle, niektoré sú dnes v podobe tzv. fasádovej kulisy. Vynaliezaví Gréci umiestnili do ich ruín reštaurácie pod holým nebom. V lete tu často neprší, a tak strechy ani veľmi nechýbajú.

7.jpg

Uličky v Chanii

3.jpg

5.jpg

6.jpg

Chania turistu neomrzí: prechádzky nábrežím, výhľad na maják, túlanie úzkymi uličkami, typické babské vymetanie obchodíkov s originálnymi šperkami, doplnkami či keramikou, alebo zastávka v kaviarni či v štýlovej taverne. Vône jedál v čase obeda a večere nás vždy prinútili ochutnať niečo z typickej gréckej kuchyne.

24.jpg

Taverna na nábreží a maják v Chanii

23.jpg

Grécko 1997.

Ktovie ako to tam vyzerá dnes?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?