Jednoducho...Montmartre!

Autor: Simonne Jurčová | 6.10.2013 o 18:52 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  1049x

Montmarte, Eiffelovka, Louvre...to všetko sú názvy typické pre Paríž. Kto je tam čo i len na krátkej návšteve, snaží sa aspoň niektoré z týchto miest navštíviť. Montmarte je synonymum bohémskeho života mnohých dnes známych umelcov. Čo všetko spôsobuje jeho neustálu príťažlivosť? Desaťročia tradované príbehy jeho slávnych obyvateľov, romantické uličky so schodiskami, námestia plné malebných kaviarničiek s čašníkmi oblečenými  v niečom typickom francúzskom, všadeprítomní maliari tváriaci sa, že práve opravujú detail na obraze, ktorý chcú už dva roky predať, muzikanti pred Sacré Coeur zabávajúci dav turistov, atmosféra niečoho, čo možno zažiť len tu a s tým, že si poviete: „ Áno toto je ten Paríž!..."

49.JPG

Montmarte poznám z rozprávania svojej starej mamy, ktorá tam od polovice dvadsiatych do konca tridsiatych rokov bývala. Na jednej z tých strmých a kľukatých uličiek vedúcich hore na kopec. V prenajatom byte na Rue du Chevalier de la Barre 11. Svojho malého syna vodila do škôlky a neskôr aj do katolíckej školy pri jednom z najstarších parížskych kostolov - St. Pierre. Nevedela nič o tom, že niekde na druhej strany kopca maľuje Maurice Utrillo obraz, ktorý bude mať o polstoročie cenu parížskeho apartmánu „na dobrom mieste". Jej hrdinkou bola Joséphine Baker, černošská tanečnica a speváčka amerického pôvodu, hviezda Folies Bergères. Často spomínala, že si adoptovala chudobné deti a zarobené peniaze investovala do nich.

46.JPG

Socha rytiera de la Barre stojí v malom parku pod bazilikou

25.jpg

47.JPG

Keď sme chodili s otcom do Paríža, vždy ma vzal pozrieť si dom, ktorý považoval za svoj rodný a ulicu, ktorá sprevádzala jeho detstvo. Vďaka tomu si dobre pamätám to miesto a sama túto informáciu posúvam ďalšej generácii. Vystúpili sme na stanici Barbes - Rochechouart a z Rue Clignacourt sme zašli do bočných uličiek. Po hlavných schodoch od Anvers som vyšla k bazilike až omnoho neskôr, ako dospelá.

48.JPG

03.JPG

Aj ja som v Paríži turista a tak bolo načase, prejsť sa po klasickej bedekerovej trase. Až teraz, na výlete s priateľmi som takúto prechádzku pripravila. Na kopec sme vyšli lanovkou. Nádherný podvečer a jasná obloha nám dopriali prekrásny výhľad na Paríž. Bazilika Sacré Coeur nie je starý kostol, staval sa v rokoch 1875 - 1914, teda budúci rok oslávi rovnú stovku od svojho dokončenia. No vyzerá, že tam patrí odjakživa...

06.JPG

07.JPG

08.JPG

23.jpg

22.jpg

10.JPG

Place du Tertre si pamätám ešte z doby, keď bolo vyhradené len umelcom. Teraz je v strede vonkajšie sedenie z reštaurácií a kaviarní naokolo. Umelcom je vyhradená len malá časť,  no so stojanmi postávajú okolo celého námestia. Niektorí maľujú, iní fajčia, popíjajú, diskutujú a mnohí majú stojan len na vystavenie svojich obrázkov na predaj. Zachoval sa tam aspoň zvyk kresliť portréty na počkanie. Viac ako bohémsku atmosféru tam dnes cítiť v pozadí biznis.

02.JPG

01.JPG

09.JPG

11.JPG

12.JPG

27.jpg

Tieto detaily na Paríži milujem...

53.jpg

Ulica Mont Cenis začína práve na Montmartre a tiahne sa temer až k Port de Clignacourt, odkiaľ je už len na skok známy blší trh (len v sobotu, nedeľu a pondelok). Na jej začiatku sú vedľa seba malé štýlové galérie. Z kopca potom pokračuje dlhým schodiskom s lucernami v strede. Ten výhľad smerom niekde k Saint Denis sme si nenechali ujsť.

14.JPG

Zvláštne pouličné divadlo na jednom rohu ulice Mont Cenis

13.JPG

28.jpg

29.jpg

My sme sa vydali dolu po ulici Cortot. Škoda, že sme išli tak neskoro a Musée Montmarte bolo vtedy už zatvorené. Tiež som si nespomenula, že na križovatke s Rue des Saules treba urobiť malú odbočku doprava k známemu hostincu Au Lapin Agile odkiaľ vidieť vinice na Montmartri. Nevadí, zasa sa tam musím pre niečo vrátiť...

52.jpg

16.JPG

Zišli sme po Rue de l´Abrevoir okolo tohto ružového domu - reštaurácie La Maison Rose. Je tam zopár brečtanom obrastených romantických domov.

21.jpg

17.JPG

18.JPG

31.jpg

32.jpg

Na konci sa ulica prudko točí doľava, my sme si však vybrali rovno pešiu  cestičku parkom na Square Suzanne Buisson. Tá nás doviedla na Avenue Junot. Vľavo na malom námestí je táto socha bronzového muža vystupujúceho z tehlového múru...áno asi presne pre tento účel.

5.JPG

20.JPG

Na rohu ulíc Girardon a Lepic stojí veterný mlyn. Moulin de la Galette je dnes štýlová reštaurácia a turistami často navštevované miesto. Kedysi bolo na kopci veľa veterných mlynov. Okrem mletia múky sa v nich aj lisovalo hrozno z domácich viníc. Málokto vie, že mlyn patriaci k reštaurácii je v skutočnosti mlyn Radet. Hore za reštauráciou je totiž ešte jeden veterný mlyn. Stojí o niekoľko metrov vyššie a nie je veľmi vidieť z ulice, pretože patrí k súkromnému pozemku susedného domu so záhradou. Ale vidno ho z dolnej časti Rue Lepic cez ulicu Tholozé. Tak práve tento mlyn sa volal kedysi Galette, záhrada pod ním a tanečná sála vnútri patrili pôvodne k rovnomennému podniku známemu najmä v 19. storočí. Inšpiráciu v ňom našli Renoir, Utrillo, Toulouse - Lautrec, Van Gogh a iní slávni umelci.

35.JPG

33.JPG

34.JPG

Pôvodný vchod do slávnej tančiarne a skutočný mlyn Galette zo spodnej časti ulice Lépic

40.JPG

Rue Lepic je dlhá ulica, ktorá sa smerom dolu otáča o 180 stupňov. Bolo to známe miesto umelcov a ešte dnes sa v niekoľkých domoch nachádzajú funkčné ateliéry v podkroví. Zostupujúc nižšie dostali sme sa z tichých uličiek Montmartru do rušnejšej časti s kaviarňami.

36.JPG

37.JPG

19.JPG

38.JPG

39.JPG

41.JPG

Rue Lepic sa potom točí doprava k námestiu Blanche, no my sme pokračovali rovno po Rue des Abbesses až na malé rovnomenné námestie. Okrem mimoriadne zaujímavého secesného kostolíka sv. Jána Krstiteľa je to jedno z tých rozkošných námestí so starým parížskym kolotočom v tieni stromov. Na námestí je pôvodný krytý secesný vchod do metra stanice Abbesses, akých sa zachovalo v Paríži už veľmi málo.

43.JPG

42.JPG

44.JPG

45.JPG

Jednou z uličiek sme zostúpili na bulvár Clichy so stanicou metra Pigalle práve keď začínali svietiace lampy oznamovať začiatok rušnej noci a čašníci či predavači v obchodoch Vám už nepovedali Bon jour ale Bon soir. Naša prechádzka skončila pri známom nočnom kabarete Moulin Rouge.

50.JPG

Fotografie: autorka a Pavel Pecha

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?