Trnava a klobúky

Autor: Simonne Jurčová | 21.3.2014 o 21:39 | (upravené 22.3.2014 o 18:25) Karma článku: 15,13 | Prečítané:  5257x

V našej rodine sa v ženskej línii nosia klobúky nepretržite hádam aj sto rokov. Nie každý je klobúkový typ, ale našim ženám a dievčatám už od mojich prababičiek svedčali ako klobúky, tak baretky. Dnes v lete nosíme slamáky skôr z potreby chrániť sa pred slnkom, v iných ročných dobách si klobúk dávame už iba príležitostne. Vždy si však rada pozriem reportáž z kráľovských dostihov v Ascote práve kvôli raritným kúskom na hlavách britskej smotánky. V Trnave pôsobilo v minulosti niekoľko modistiek i klobučníkov, ktorí sa stali v meste známi svojimi výrobkami.  Uživili sa všetci. Veď sa len pozrite na staré fotografie - samé klobúky a baretky na hlavách. Dnes sa bližšie pozrieme na rody dvoch najznámejších trnavských širáčnikov. Služobne staršia je dynastia Grünnerovcov, ktorých firma pôsobila v Trnave už od 19. storočia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia prišli do Trnavy Roderovci, ktorých klobučnícke meno je známe medzi Trnavčanmi aj dnes.

33.jpg 34.jpg

V minulosti sa rozlišovali klobučníci a modistky. Klobučníci vyrábali a predávali klobúky pre pánov a modistky zasa pre dámy. Aj dielňa klobučníka a modistky bola úplne iná. Kým klobučníkova bola plná tmavších polotovarov a stúh, kúskov kože, lemoviek, drevených foriem a výkladu dominovali pánske hlavy s klobúkmi zvanými tvrďáky či elegantnými cylindrami, modistkina dielňa bola plná farebných filcov, stúh, látok, ozdobných gombíčkov, pier a kvetov rozličných tvarov a odtieňov (jednu som poznala v divadelných dielňach SND a veľmi sa mi u nej páčilo...) Móda však napredovala, vývoj išiel ďalej a neskôr boli nútení aj klobučníci spolupracovať s modistkami a tak vznikli spoločné obchody s klobúkmi pre dámy i pánov.

51.jpg

52.jpg

Georg Grünner (11.4.1837 - 21.1.1904) založil svoju klobučnícku firmu v roku 1868. Grünnerovský obchod bol na Länge Gasse (dnešnej Hlavnej ulici). Tento dom stále stojí, je hneď vedľa torza Radničnej uličky, dnes je v ňom banka.

43.jpg

Uvedenie firmy G. Grünnera v Trnavskom kalendári na rok 1890

45.jpg

S manželkou Adele Grünner, rod. Krall (aj Adhelaide Krahl, 7.11.1844 - 21.2.1911) mali dve dcéry: Betty (3.4.1871 - 12.5.1935) a Etelku (19.9.1874 - 12.9.1903), ktorá pomerne mladá zomrela. Podnik po otcovi prevzal syn Rudolf (19.11.1872 - 24.8.1927). Vlastne už Rudolfov obchod je vyobrazený na nádhernej dobovej fotografii a na starých pohľadniciach hlavnej ulice. On dal tiež vyrobiť na balkónovú mrežu ich domu zlátený emblém s prepletenými iniciálami RG (Rudolf Grünner).

54.jpg 53.jpg

Po Rudolfovej smrti prevzal obchod jeho syn Mikuláš Grünner (1904 - 1975), ktorý presťahoval podnik na Dolnopotočnú ulicu. V reklamnej knihe Trnava, ktorá vyšla v roku 1932 v Banskej Bystrici je reklama Mikuláša Grünnera s nádherným preklepom širáčnik/syráčnik (takto to dopadne, keď verejnú súťaž na knihu o Trnave vyhrá tlačiareň v Banskej Bystrici. Trnavskému Urbánkovi, alebo Bežovi by sa také faux pas nestalo, lebo sa určite s pánom Mikulášom Grünnerom stretávali na kávičke u Thalmeinera, možno aj nosili jeho širáky, ale zaručene nejedli jeho syry!)

42.jpg

Mikuláš Grünner  bol napokon aj svedkom znárodnenia ich rodinného majetku. Do domu na Hlavnej ulici boli umiestnené iné obchody - parfuméria a potraviny. Štátny obchod s klobúkmi posunuli v 50-tych rokoch o dom ďalej, vedľa kaviarne Krym.

48.jpg

27.jpg

Preto niet divu, že jeho syn Tibor Grünner sa nedal na klobučnícku dráhu, ale vyštudoval a pracoval v banke. My ho však skôr poznáme z hudobnej brandže - ako známeho textára, dramaturga a libretistu, narodeného 3. 9. 1927 v Trnave, ktorý už dlhé roky pôsobí a býva v Bratislave. Na svojich predkov si spomína takto:

„Môj otec Mikuláš Grünner spomínal, že rodina jeho deda Juraja prišla do Trnavy z južných Čiech. V Trnave oproti radnice sa firme dobre darilo. Za Rudolfa Grünnera sa postavenie rodiny v spoločnosti upevnilo. Rodina sa rozrastala - dcéra Adela sa vydala za cukrára a zberateľa Štefana Cyrila Parráka, druhá dcéra Helena porodila desať detí, syn Karol sa stal riaditeľom banky a Ladislav pracoval u Meinla. Na najmladšieho Mikuláša zostalo klobučníctvo. Rudolf Grünner sa stal veliteľom trnavského dobrovoľného hasičského zboru (od roku 1908 do roku 1921) a do tejto práce zaangažoval aj svojho nasledovníka Mikuláša. V tretej klobučníckej generácii však už neboli podmienky také priaznivé a podnik sa musel presťahovať na Dolnopotočnú ulicu."

49.jpg

Predajňa Klobúky v šesťdesiatych rokoch v susednom dome

a Grünnerovský dom dnes

55.jpg

Druhý známy trnavský klobučník s pravým anjelským menom Andělín (Engelbert ) Roder sa narodil 14. 10. 1887 v Kyjove na Morave. Oženil sa v Přerove približne v roku 1913 s Máriou, rodenou Bittnerovou, ktorá sa vydávala ako šestnásťročná dievčina.  Postupne mali štyri deti, pričom tri staršie sa narodili na Morave. Najstarší syn Bohumil (1914), mladší Róbert (1915) a dcéra Miroslava (1916). Najmladší syn Rastislav sa narodil 16. 1. 1925 v Trnave.

32.JPG 13.jpg

hore: Svadobná fotografia a obchod v Přerove

dolu: obchod v Trnave - Chlebový rínok

12.jpg

46.jpg

Adresár Trnavy 1920

38.jpg

dolu: Reklamná kniha Trnava, 1932

40.jpg

Roder mal v Trnave obchod na Radlinského ulici (Chlebový rínok), vedľa budovy starého poštového úradu. Podnik prevzal po klobučníkovi Jánovi Gajdošovi. Ján Gajdoš, Chlebový rínok 2 je uvedený ako klobučník v adresári z roku 1920, teda ešte pred príchodom A. Rodera do Trnavy. Keďže nevieme presný rok Roderovho príchodu z Moravy do Trnavy, môžeme len uvažovať, že prišiel medzi rokmi 1920-25, keďže jeho najmladší syn Rastislav sa narodil už v Trnave.

16.jpg

S Rastislavom, najmladším synom

21.jpg 20.jpg

24.jpg

Na výlete

22.jpg

Včelín v záhrade na Dohnányho ulici v Trnave

11.JPG

Rodina A. Rodera bývala v dome so záhradou oproti nemocnici, na rohu Emmerovej a Dohnányho ulíc - teraz je v tých miestach postavený nový chirurgický pavilón. Tam bola aj klobučnícka dielňa. Firma TONAK vyrábala a dodávala polotovary na výrobu klobúkov tzv. štumpy. Základ bol zo zajačích kožiek. Roder vyrábal zo štumpy klobúk, napr. známy tvrďák olemovaný ripsovou stuhou.  Svoje výrobky označoval reklamnou visačkou podniku a zákazníkom ich balil do reklamných obalov.

29.JPG 30.jpg

59.jpg 57.JPG

Tvrďák firmy Roder

58.jpg 60.jpg

Svojim klobúkom robil pán Roder reklamu aj sám. Na fotografii z Hlavnej ulice neďaleko terasy Thalmeinera mu to v klobúku veľmi svedčí.

14.jpg 26.jpg

Andelín Roder si urobil v Trnave dobré meno. Po smrti mu časopis Nové Slovensko venoval krátky nekrológ: „Dňa 30. decembra zomrel v Trnave Andelín Roder, majiteľ známeho klobučnického závodu v Trnave vo veku 50 rokov. Zosnulý prišiel do Trnavy skoro po prevrate z Kyjova na Morave a prevzal od J. Gajdoša klobučnícky závod, ktorý pod odborným vedením a dobrou propagandou značne rozšíril, takže si získal veľký okruh zákazníkov a obchodných priateľov nielen z Trnavy, ale aj širokého okolia. Národné menšiny a kultúrne spolky mali u nebohého veľkú priazeň. Pochovaný bol dňa 2. januára na evanjelickom cintoríne."

(Nové Slovensko, č. 2 z 8.1. 1938)

17.jpg 23.jpg

Dielňa na výrobu klobúkov, tzv. višmašina a Bohuš Roder

39.JPG

Po smrti Andelína Rodera (1937) prevzal firmu jeho najstarší syn Bohumil pričom nezmenil meno podniku - stále ho viedol pod názvom A. Roder (reklama v Sprievodcovi Trnavou z roku 1946). Tak fungoval počas vojny až do znárodnenia.

37.jpg

31.jpg

Najmladší syn Rastislav sa u brata Bohumila vyučil za klobučníka, chvíľu viedol vlastný podnik na Štefánikovej ulici 38 a po znárodnení viedol ako odborník obchod Klobúky pod štátnou správou.

15.jpg

Rastislavova dcéra Viera na fotke ako dieťa klobučníka medz tvrďákmi...

25.jpg

Zdroj:

informácie od Tibora Grünnera, potomka klobučníckeho rodu Grünnerovcov a Viery Mikušovej, vnučky Andelína Rodera a dcéry Rastislava Rodera, fotografie z rodinného archívu Roderovcov a Grünnerovcov, reklamné materiály z archívu Viery Mikušovej, reklamy z trnavských časopisov a adresárov, staré pohľadice zo zbiery Doda Benku, súčasné fotografie - autorka

 

A na záver dôkaz, že aj dievčatám a ženám z našej rodiny to v klobúkoch svedčalo a svedčí...

01.jpg 02.jpg 03.jpg 10.JPG

05.JPG 08.jpg 06.JPG 09.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Dnes je symbolom strednej Európy plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí na počítanie, už im nestačili čiarky na stenách.

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia až o 330 percent viac.


Už ste čítali?