Trnava a klobúky

Autor: Simonne Jurčová | 21.3.2014 o 21:39 | (upravené 22.3.2014 o 18:25) Karma článku: 15,13 | Prečítané:  5177x

V našej rodine sa v ženskej línii nosia klobúky nepretržite hádam aj sto rokov. Nie každý je klobúkový typ, ale našim ženám a dievčatám už od mojich prababičiek svedčali ako klobúky, tak baretky. Dnes v lete nosíme slamáky skôr z potreby chrániť sa pred slnkom, v iných ročných dobách si klobúk dávame už iba príležitostne. Vždy si však rada pozriem reportáž z kráľovských dostihov v Ascote práve kvôli raritným kúskom na hlavách britskej smotánky. V Trnave pôsobilo v minulosti niekoľko modistiek i klobučníkov, ktorí sa stali v meste známi svojimi výrobkami.  Uživili sa všetci. Veď sa len pozrite na staré fotografie - samé klobúky a baretky na hlavách. Dnes sa bližšie pozrieme na rody dvoch najznámejších trnavských širáčnikov. Služobne staršia je dynastia Grünnerovcov, ktorých firma pôsobila v Trnave už od 19. storočia. V dvadsiatych rokoch 20. storočia prišli do Trnavy Roderovci, ktorých klobučnícke meno je známe medzi Trnavčanmi aj dnes.

33.jpg 34.jpg

V minulosti sa rozlišovali klobučníci a modistky. Klobučníci vyrábali a predávali klobúky pre pánov a modistky zasa pre dámy. Aj dielňa klobučníka a modistky bola úplne iná. Kým klobučníkova bola plná tmavších polotovarov a stúh, kúskov kože, lemoviek, drevených foriem a výkladu dominovali pánske hlavy s klobúkmi zvanými tvrďáky či elegantnými cylindrami, modistkina dielňa bola plná farebných filcov, stúh, látok, ozdobných gombíčkov, pier a kvetov rozličných tvarov a odtieňov (jednu som poznala v divadelných dielňach SND a veľmi sa mi u nej páčilo...) Móda však napredovala, vývoj išiel ďalej a neskôr boli nútení aj klobučníci spolupracovať s modistkami a tak vznikli spoločné obchody s klobúkmi pre dámy i pánov.

51.jpg

52.jpg

Georg Grünner (11.4.1837 - 21.1.1904) založil svoju klobučnícku firmu v roku 1868. Grünnerovský obchod bol na Länge Gasse (dnešnej Hlavnej ulici). Tento dom stále stojí, je hneď vedľa torza Radničnej uličky, dnes je v ňom banka.

43.jpg

Uvedenie firmy G. Grünnera v Trnavskom kalendári na rok 1890

45.jpg

S manželkou Adele Grünner, rod. Krall (aj Adhelaide Krahl, 7.11.1844 - 21.2.1911) mali dve dcéry: Betty (3.4.1871 - 12.5.1935) a Etelku (19.9.1874 - 12.9.1903), ktorá pomerne mladá zomrela. Podnik po otcovi prevzal syn Rudolf (19.11.1872 - 24.8.1927). Vlastne už Rudolfov obchod je vyobrazený na nádhernej dobovej fotografii a na starých pohľadniciach hlavnej ulice. On dal tiež vyrobiť na balkónovú mrežu ich domu zlátený emblém s prepletenými iniciálami RG (Rudolf Grünner).

54.jpg 53.jpg

Po Rudolfovej smrti prevzal obchod jeho syn Mikuláš Grünner (1904 - 1975), ktorý presťahoval podnik na Dolnopotočnú ulicu. V reklamnej knihe Trnava, ktorá vyšla v roku 1932 v Banskej Bystrici je reklama Mikuláša Grünnera s nádherným preklepom širáčnik/syráčnik (takto to dopadne, keď verejnú súťaž na knihu o Trnave vyhrá tlačiareň v Banskej Bystrici. Trnavskému Urbánkovi, alebo Bežovi by sa také faux pas nestalo, lebo sa určite s pánom Mikulášom Grünnerom stretávali na kávičke u Thalmeinera, možno aj nosili jeho širáky, ale zaručene nejedli jeho syry!)

42.jpg

Mikuláš Grünner  bol napokon aj svedkom znárodnenia ich rodinného majetku. Do domu na Hlavnej ulici boli umiestnené iné obchody - parfuméria a potraviny. Štátny obchod s klobúkmi posunuli v 50-tych rokoch o dom ďalej, vedľa kaviarne Krym.

48.jpg

27.jpg

Preto niet divu, že jeho syn Tibor Grünner sa nedal na klobučnícku dráhu, ale vyštudoval a pracoval v banke. My ho však skôr poznáme z hudobnej brandže - ako známeho textára, dramaturga a libretistu, narodeného 3. 9. 1927 v Trnave, ktorý už dlhé roky pôsobí a býva v Bratislave. Na svojich predkov si spomína takto:

„Môj otec Mikuláš Grünner spomínal, že rodina jeho deda Juraja prišla do Trnavy z južných Čiech. V Trnave oproti radnice sa firme dobre darilo. Za Rudolfa Grünnera sa postavenie rodiny v spoločnosti upevnilo. Rodina sa rozrastala - dcéra Adela sa vydala za cukrára a zberateľa Štefana Cyrila Parráka, druhá dcéra Helena porodila desať detí, syn Karol sa stal riaditeľom banky a Ladislav pracoval u Meinla. Na najmladšieho Mikuláša zostalo klobučníctvo. Rudolf Grünner sa stal veliteľom trnavského dobrovoľného hasičského zboru (od roku 1908 do roku 1921) a do tejto práce zaangažoval aj svojho nasledovníka Mikuláša. V tretej klobučníckej generácii však už neboli podmienky také priaznivé a podnik sa musel presťahovať na Dolnopotočnú ulicu."

49.jpg

Predajňa Klobúky v šesťdesiatych rokoch v susednom dome

a Grünnerovský dom dnes

55.jpg

Druhý známy trnavský klobučník s pravým anjelským menom Andělín (Engelbert ) Roder sa narodil 14. 10. 1887 v Kyjove na Morave. Oženil sa v Přerove približne v roku 1913 s Máriou, rodenou Bittnerovou, ktorá sa vydávala ako šestnásťročná dievčina.  Postupne mali štyri deti, pričom tri staršie sa narodili na Morave. Najstarší syn Bohumil (1914), mladší Róbert (1915) a dcéra Miroslava (1916). Najmladší syn Rastislav sa narodil 16. 1. 1925 v Trnave.

32.JPG 13.jpg

hore: Svadobná fotografia a obchod v Přerove

dolu: obchod v Trnave - Chlebový rínok

12.jpg

46.jpg

Adresár Trnavy 1920

38.jpg

dolu: Reklamná kniha Trnava, 1932

40.jpg

Roder mal v Trnave obchod na Radlinského ulici (Chlebový rínok), vedľa budovy starého poštového úradu. Podnik prevzal po klobučníkovi Jánovi Gajdošovi. Ján Gajdoš, Chlebový rínok 2 je uvedený ako klobučník v adresári z roku 1920, teda ešte pred príchodom A. Rodera do Trnavy. Keďže nevieme presný rok Roderovho príchodu z Moravy do Trnavy, môžeme len uvažovať, že prišiel medzi rokmi 1920-25, keďže jeho najmladší syn Rastislav sa narodil už v Trnave.

16.jpg

S Rastislavom, najmladším synom

21.jpg 20.jpg

24.jpg

Na výlete

22.jpg

Včelín v záhrade na Dohnányho ulici v Trnave

11.JPG

Rodina A. Rodera bývala v dome so záhradou oproti nemocnici, na rohu Emmerovej a Dohnányho ulíc - teraz je v tých miestach postavený nový chirurgický pavilón. Tam bola aj klobučnícka dielňa. Firma TONAK vyrábala a dodávala polotovary na výrobu klobúkov tzv. štumpy. Základ bol zo zajačích kožiek. Roder vyrábal zo štumpy klobúk, napr. známy tvrďák olemovaný ripsovou stuhou.  Svoje výrobky označoval reklamnou visačkou podniku a zákazníkom ich balil do reklamných obalov.

29.JPG 30.jpg

59.jpg 57.JPG

Tvrďák firmy Roder

58.jpg 60.jpg

Svojim klobúkom robil pán Roder reklamu aj sám. Na fotografii z Hlavnej ulice neďaleko terasy Thalmeinera mu to v klobúku veľmi svedčí.

14.jpg 26.jpg

Andelín Roder si urobil v Trnave dobré meno. Po smrti mu časopis Nové Slovensko venoval krátky nekrológ: „Dňa 30. decembra zomrel v Trnave Andelín Roder, majiteľ známeho klobučnického závodu v Trnave vo veku 50 rokov. Zosnulý prišiel do Trnavy skoro po prevrate z Kyjova na Morave a prevzal od J. Gajdoša klobučnícky závod, ktorý pod odborným vedením a dobrou propagandou značne rozšíril, takže si získal veľký okruh zákazníkov a obchodných priateľov nielen z Trnavy, ale aj širokého okolia. Národné menšiny a kultúrne spolky mali u nebohého veľkú priazeň. Pochovaný bol dňa 2. januára na evanjelickom cintoríne."

(Nové Slovensko, č. 2 z 8.1. 1938)

17.jpg 23.jpg

Dielňa na výrobu klobúkov, tzv. višmašina a Bohuš Roder

39.JPG

Po smrti Andelína Rodera (1937) prevzal firmu jeho najstarší syn Bohumil pričom nezmenil meno podniku - stále ho viedol pod názvom A. Roder (reklama v Sprievodcovi Trnavou z roku 1946). Tak fungoval počas vojny až do znárodnenia.

37.jpg

31.jpg

Najmladší syn Rastislav sa u brata Bohumila vyučil za klobučníka, chvíľu viedol vlastný podnik na Štefánikovej ulici 38 a po znárodnení viedol ako odborník obchod Klobúky pod štátnou správou.

15.jpg

Rastislavova dcéra Viera na fotke ako dieťa klobučníka medz tvrďákmi...

25.jpg

Zdroj:

informácie od Tibora Grünnera, potomka klobučníckeho rodu Grünnerovcov a Viery Mikušovej, vnučky Andelína Rodera a dcéry Rastislava Rodera, fotografie z rodinného archívu Roderovcov a Grünnerovcov, reklamné materiály z archívu Viery Mikušovej, reklamy z trnavských časopisov a adresárov, staré pohľadice zo zbiery Doda Benku, súčasné fotografie - autorka

 

A na záver dôkaz, že aj dievčatám a ženám z našej rodiny to v klobúkoch svedčalo a svedčí...

01.jpg 02.jpg 03.jpg 10.JPG

05.JPG 08.jpg 06.JPG 09.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?