Na ostrove Ré

Autor: Simonne Jurčová | 13.9.2014 o 14:38 | (upravené 4.10.2014 o 10:45) Karma článku: 12,46 | Prečítané:  4237x

Keby si mohol každý vybrať miesto, kde by chcel žiť, tak ja by som si vybrala Ile de Ré. Prosím teraz všetkých obdivovateľov kopcov, vrchov, skál a končiarov, aby mi tieto riadky prepáčili, ale existujú aj ľudia, ktorí milujú rovinatý kraj. Moji kamaráti sa mi smejú, že mám  najradšej hory z okna kaviarne (takto nejako hovorieval o prírode aj Jaro Filip). Najvyšší bod na ostrove Ré má 20 m nad morom. To však rozhodne  nie ten hlavný dôvod, prečo sa mi tam páči.

Štvrtý najväčší ostrov Francúzska sa nachádza v Biskajsom zálive, neďaleko mesta La Rochelle. Od roku 1988 je ostrov Ré spojený s pevninou elegantným trojkilometrovým mostom. Kedysi ho vlastne tvorili tri samostatné ostrovy, ktoré sa časom spojili do jedného pozdĺžneho približne 26 km dlhého pásu, ktorý je v niektorých  miestach široký 5 km a inde iba niekoľko metrov.  Severovýchodné pláže obrátené k pevnine sú pokojnejšie. Juhozápad obmýva otvorený Atlantik.

Čaro a pokoj ostrova objavili pred niekoľkými desaťročiami samotní Francúzi. Výrazne k tomu prispel most, ktorý ho spojil s mestom La Rochelle. Mnoho Parížanov tu vlastní letné domy.  Rýchlovlak TGV ich dovezie z Paríža do La Rochelle za tri hodiny – z ruchu veľkomesta sa tak ocitnú v oáze božského pokoja so šumiacim Atlantikom. Za niekoľko rokov ceny nehnuteľností na ostrove astronomicky vzrástli.  Klimatické podmienky sa blížia tým stredomorským, rozdielny v týchto končinách (oproti Stredozemnému moru) je príliv a odliv. Ak je na tomto pobreží Atlantiku odliv, kúpať sa nebudete, aj keby ste chceli. More totiž možno ani nedovidíte. Desiatky metrov od pláže zostane iba bahnisté pobrežie a v prístavoch stoja opustené lode bez vody. A tak to je dvakrát denne.  Miestni sa riadia presným kalendárom s vyznačeným časom, kedy je voda najvyššie a kedy je najnižšie. Každý deň sa časy posúvajú približne o polhodinu. Pre nich je dôležité tieto údaje vedieť už aj kvôli tomu, že mnohým ľuďom na mori to určuje pracovný čas. Počas odlivu sa na  morských farmách (na koloch) zbiera úroda slávok.

Takmer hneď za mostom je jedna z obľúbených piesočnatých pláží s dunami – Rivedoux plage.  Na odbočke z cesty k mestu La Flotte stojí v poli ruina opusteného stredovekého kláštora. Kláštor Notre Dame-de-Ré (alebo aj Les Châteliers) bol v 12. storočí obývali cisterciácki mnísi. Pod jeho zánik sa podpísali najmä náboženské boje v 16. a 17. storočí.  K ruinám  kláštora sme prišli po lúke, ktorá vraj býva na začiatku leta posiata tisíckami červených divých  makov. V pozadí zvyškov stavby vidno záliv.  Prechádzajúc okolo kamenných zvyškov bezpečne rozoznať meditačné nádvorie kláštora, alebo aspoň to, čo z neho zostalo. Kvitnú na ňom trsy tráv a fialovomodré  kvety veľmi podobné levandule. Musím priznať, že ruiny stavby mi veľmi pripomínajú našu Katarínku – teda kláštor sv. Kataríny neďaleko Naháča.

La Flotte je prvé mestečko kde sa zastavujeme. Alej stromov nás bezpečne dovedie do prístavu. Na oddýchnutých tvárach hostí sediacich na terasách kaviarní je vidieť, že si svoju dovolenku užívajú. Bielo-zelený  maják za spleťou sťažňov plachetníc je typické poznávacie znamenie mestečka. Susedné  mesto  Saint Martin de Ré je vzdialené len niekoľko málo kilometrov, takže pláž medzi nimi je spoločná.

Počas jazdy autom do mestečka Saint Martin de Ré sme stretávali desiatky cyklistov na cyklotrasách, ktoré sú vybudované po celom ostrove. Niekde sa nahromadili pri križovatkách až  vytvárali menšie kolóny, celkom ako na diaľnici. Až som si pomyslela, ako dobre, že sme v aute a na ceste! Takto to dopadne, keď sa zrazu toľko ľudí rozhodne zdravo žiť. (Dva mesiace cez prázdniny.) Ale vážne, vzdialenosti medzi mestečkami sú ideálne na používanie bicyklov na presuny po ostrove.

Saint Martin je vlastne historická pevnosť (dnes zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ktorú postavil známy francúzsky staviteľ obranných pevností Vauban. Mestečko sa rozprestiera okolo prístavu chráneného od mora vysokým múrom. Na jeho okraji sa doteraz nachádza veľká a dobre strážená väznica. V minulosti odtiaľto deportovali väzňov na lodiach cez Atlantik do trestaneckej kolónie vo Francúzskej Guyane. Pevnosť aj dnes vzbudí rešpekt, keď okolo nej prechádzame k malej zastrčenej pláži.

V centre s prístavom sú reštaurácie a bary s terasami plnými hostí. Celé pobrežie mesta je chránené múrmi pevnosti, za ktorými je krásny výhľad na more a maják. Od prístavu smerom do uličiek terén mierne stúpa ku kostolu (to bude asi tých 20 m nadmorskej výšky). Zvyšky gotickej stavby sú zapustené hlbšie do terénu a novší kostol pokračuje o čosi ďalej.  Kostolná veža a typické gotické ruiny sa týčia do výšky nad všetkými stavbami.

Ostrovu Ré sa hovorí aj Biely ostrov podľa typických bielych domov s nízkymi strechami. Drevené okenice mávajú najčastejšie bledomodrú, bledozelenú či bledosivú farbu. Možno iba niekoľko z majiteľov siahlo po výraznejších sýtych farbách a nezvyčajnej červenej. Podobnú atlantickú architektúru vidno v tejto oblasti aj na pevnine.

Cestou k mestečku Ars míňame oblasť slaných močarísk – salín. Výroba soli bola popri rybolove základnou obživou obyvateľov v minulosti a tradícia pokračuje aj v súčasnosti. Soľ z ostrova Ré sa predáva ako zvlášť kvalitná. Ešte aj dnes stretnete niekde cestou somárikov v nohaviciach. Kedysi boli hlavnými pomocníkmi v salinách a nohavice ich mali chrániť proti komárom. Teraz je to už čisto turistická atrakcia. Okrem salín je v tejto časti veľa ustricových fariem. V týchto miestach sa ostrov zužuje na zopár metrov, presne toľko, aby sa tam zmestila cesta a za vysokú ohradu od oceánu pláž.

Ars en Ré je malý prístav na západe ostrova, z ktorého voľný oceán nevidíme. Lode sa musia k nemu doplaviť kanálom. Dominantou je bielo-čierna špicatá gotická veža kostola sv. Štefana, ktorú vraj vidno aj od mora. Ars je skôr dedinou ako mestom. Je obklopená vinicami, salinami a morom. Ulička pri najznámejšom hoteli Sénéchal je asi často navštevovaná fotografmi. Divé slezy rôznych farieb si len tak rastú popri múroch. Stredoveká vežička Tour de Sénéchal je vrastená do domu na rohu  kruhového námestia s kostolom.

Odtiaľto vedie cesta na najzápadnejší cíp ostrova s majákom a k divokej pláži.  Pobrežie ostrova je rozdelené do troch zón – pláže, prírodné rezervácie, ústricové farmy či vyhradené rybárske loviská tak, aby bola zabezpečená rovnováha.  Turisti tu nájdu pláže v menších zátokách i kilometrové  pieskové pobrežia. Často vyhľadávané sú divoké duny, za ktorými búši oceán. Ostrov Ré je jednoducho pre mňa tým najpríťažlivejším miestom, ktoré som doteraz navštívila.

4. 8. 2014

Fotografie autorka a Barborka Jurčová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?