Aj vtedy boli Vianoce

Autor: Simonne Jurčová | 13.12.2015 o 0:02 | Karma článku: 9,51 | Prečítané:  2640x

Starší ľudia radi rozprávajú vnúčatám, aké boli Vianoce, keď oni sami boli vnúčatami. Dnes to mnohokrát pripomína skôr historický román ako nedávnu minulosť. Človek by neveril, že príbehy delí od súčasnosti len zopár desaťročí.

Pohľadnice prišli na scénu vo veľkom štýle už koncom 19. storočia a najskôr boli v obľube najmä tie s fotografiou miest alebo rodinnou fotografiou. Onedlho sa začali posielať aj príležitostné, s rôznymi motívmi. Na začiatku 20. storočia  mali vianočné a novoročné pohľadnice svoje romantické čaro. Posúďte sami:

Fotografie, ktoré zachytili atmosféru Vianoc príslušníkov c.k. armády za monarchie sú veľmi vzácnymi snímkami svojej doby. Zachovali sa vďaka trnavskej rodine dôstojníka c.k. armády Oskara Ehlersa, inak pôvodom zo Sabinova, ktorý slúžil v prvom desaťročí dvadsiateho storočia v Taliansku. Na ozdobu štýlového stromčeka poslúžili vojakom okrem saloniek aj hracie karty.

Sneh v čase Vianoc je v našich končinách dnes skôr výnimkou a pravidlom nebol ani kedysi. Možno práve tie roky, kedy napadol, nám najviac utkveli v pamäti. Lebo Vianoce so snehom majú tú správnu atmosféru.

Predvianočné tradície začínali takmer mesiac pred Štedrým dňom prvou adventnou nedeľou a pokračovali Mikulášom, ktorý  nosil deťom sladkosti. Chodil spolu s čertom, ktorého sa všetci báli, ale na upokojenie situácie mal so sebou aj anjela. Celkom ako teraz. Ale v päťdesiatych rokoch sa musel nový ľudovodemokratický štát vysporiadať s cirkevnou podstatou tejto tradície.  Nechal zmiznúť zo scény postavu Svätého Mikuláša a po vzore Sovietskeho zväzu ho nahradil Ded Moróz.

Ozdobený stromček ako symbol Vianoc je známy v slovenských domácnostiach od 19. storočia. Predtým sa používali na výzdobu vetvičky ihličnanov alebo venček. V ľudovom prostredí sa zdobili v prvej polovici dvadsiateho storočia sušeným ovocím, perníkmi, orechmi a jabĺčkami. V meste postupne vymenili červené jablká za gule a figúrky z fúkaného skla, ktoré sa začali vyrábať.. Cukrovinkári vyrábali čokoládové figúrky, ktoré balili do staniolov a navrch nalepili obrázok anjela, zvonček, hviezdičku. Vyvinul sa špeciálny vianočný artikel ponúkaný sezónne v obchodoch.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch sa kupovali balené fondánové salónky a neskôr čokoládové kolekcie s farebnými obrázkami.  Imitáciu snehu na stromčeku navodili tzv. anjelské vlasy – biele tenučké vlákna, ktoré sa ťahali od vrcholu stromčeka po spodné vetvičky. Potom pribudli strieborné lamety – tenké pásiky staniolu, ktorými sa  pokrývali vetvičky už ozdobeného stromčeka. A striebornou reťazou sa napokon obtočil celý stromček od vrcholu až po spodok. Tenké sviečky držali v kovových štipcoch rozmiestnené po vetvičkách a zapaľovali sa len na Štedrý večer. Aj to nie nadlho, pretože oheň sviečky v bezprostrednej blízkosti so všetkými spomínanými horľavými nástrahami neraz spôsobil požiar. V škole sa po Vianociach bežne rozprávali príhody, ako doma začal horieť stromček alebo ako hasili záclony.

Najintenzívnejšie prežívame vianočné sviatky najmä v rodinách s malými deťmi. Rozžiarené detské oči pri pohľade na ozdobený stromček sú niečím, čo nás neprestáva dojímať a motivovať k príprave tých najkrajších Vianoc. Aj v minulosti sa s najväčšou láskou vyberali najmä darčeky pre deti. Vrcholom detských snov boli kočíky a kolísky pre bábiky, vozíky, trojkolky, bicykle, korčule, sánky a lyže, ktoré sa v nasledujúcich dňoch museli hneď vyskúšať v teréne.

Keď som bola malá, nekupovalo sa pred sviatkami tak veľa potravín v obchodoch. V rodinných domoch fungovali pivnice ako zásoba zeleniny a ovocia zo záhrad a komory plné kompótov a džemov, bola tam vytopená bravčová masť aj husacia masť s pečienkami. So starou mamou som chodievala do mäsiarstva, čo bol program tak na dve-tri hodiny. Museli sme čakať v rade na mäso a trpezlivo vypočuť všetky novinky z okolitých ulíc. Stará mama vypýtala „kilo karmenádle, paprčky a koleno na huspeninu a dvacat dekov madaského salámu natenúčko nakrájat.“ Predavačka jej salám podala so slovami: „ Nech sa lúbi, mladá pany, okrželká sú tenké jag firhangy, neste to jag zákusek v ruke, nyje v kabele.“ A išli sme domov.

Oslavy Silvestra a príchodu Nového roku boli aj kedysi spojené s veselicami a zábavami. Na Nový rok navštevovali domácnosti kominári s čerstvým kalendárom a nosili symbolicky ľuďom kúsok šťastia.

Dnes je z Vianoc tá najlepšia reklama lákajúca ľudí k nakupovaniu. Vianoce k nám prichádzajú prostredníctvom obchodov čoraz skôr. Už na začiatku októbra vyjdú predajcovia zároveň s dušičkovými kahancami aj s mikulášskym a vianočným tovarom, nečakajú ani na prvú adventnú nedeľu. Mestá oblečú svoje centrá do svetielok a ozdôb, atmosféru dotvoria malé dedinky vianočných trhov a vianočná reklama nás deň po dni valcuje až do Štedrého dňa.

Tak si spomeňte na tie Vaše najkrajšie Vianoce. Na zasnežený dvor a obrazy na oknách, čo dokáže nakresliť len mráz. Na dym z komínov a vržďanie čerstvého snehu pod galošami. Na praskot ohňa v kachliach vykúrenej izby. Na jeden program v televízore. Na štrnganie príborov a starostlivo prestretý stôl vašej mamy. Na vôňu jedla a škŕkanie v bruchu po celom dni pôstu. Na stromček zasypaný striebornými lametami, na prskavky a napokon na túžobne očakávané darčeky.

Spomeňte si na blízkych, ktorých podoby už nájdete len na čiernobielych fotografiách...

Na Luciu 2015

 

Zdroje:

Staré pohľadnice z archívu Doda Benku a z rodinných archívov

Fotografie Viktora Michalca, Jozefa Šelestiaka, Márie Kuššovej, Tomáša Vlčeka a Miša Slivku

Fotografie z rodinných archívov Trnavčanov

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?