reklama

Trnava v lete

Ako asi mohlo byť kedysi počas horúcich letných dní v Trnave? Veľa sa dá vyčítať z dobovej tlače, čosi vieme z rozprávania pamätníkov obdobia prvej republiky, niečo odhalia aj dobové fotografie. Skúsme nahliadnuť do minulosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Trnavské námestie
Trnavské námestie (zdroj: grafika cca 1868)

Skúsme zapojiť fantáziu a nakuknúť do Trnavy trebárs koncom mája v roku 1870:

Na Božie Telo dievčatká v bielych letných šatách s volánmi rozsýpali kvietky z vyzdobených košíčkov na slávnosti. Spolu s rodičmi a s ďalšími Trnavčanmi prechádzali v procesii trnavskými ulicami od kostola ku kostolu. V sobotu po Božom Tele boli na strelnici preteky členov ostrostreleckého spolku a ich hostí. Podvečer sa v streleckej záhrade konala záhradná slávnosť, na ktorú sa tešili aj trnavské dámy. Nóbl spoločnosť si posadala okolo stolov a hudobné nástroje naladila kapela. Krčmár nestačil nosiť na stoly. Až do noci sa niesli po Trnave tóny valčíkov a poliek a vytancovaní Trnavčania sa rozchádzali tmavými ulicami za svitu mesiaca, keď z mestskej veže znelo hlásnikove... „odbila dvanásta hooodina...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Móda okolo roku 1860-70
Móda okolo roku 1860-70 
Na trnavskej ulici
Na trnavskej ulici (zdroj: pohľadnica, cca 1898)

Podľa toho, čo sa píše v trnavských novinách z prvej polovice 20. storočia, Trnava asi nebola v minulosti mestom, kam by si chodili ľudia v lete oddýchnuť. Naopak, Trnavčania sa v lete sťahovali z mesta preč, najlepšie niekam do tieňa stromov na okolí. Počas suchých horúcich dní vietor roznášal prach po uliciach a po výdatných dažďoch bol zasa problém prejsť a nezostať zablatený a špinavý. Nehovoriac o Trnávke, nie najčistejšom potoku, najmä v tej jeho časti, ktorá prechádzala centrom (Paulínskou ulicou až do 40. rokov 20. storočia). Z neho si Trnavčania urobili stoku, z ktorej sa šíril v sparnom lete taký smrad, že v okolitých domoch nemohli oknami do ulice vetrať a radšej ich nechali zatvorené. Niet divu, že kto mohol, z Trnavy v lete zmizol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na trhu, pohľadnica okolo r. 1900
Na trhu, pohľadnica okolo r. 1900 (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Na prechádzke a u fotografa
Na prechádzke a u fotografa (zdroj: fotografia okolo r. 1900)
Na výlete
Na výlete (zdroj: fotografia okolo r. 1910)

Bohatšie trnavské rodiny mávali hneď niekoľko domov. Jeden v centre mesta (trebárs na Dolnohrubej alebo Kapitulskej ulici) a druhý aj so záhradou, či majerom na predmestí, teda za hradbami. Alebo vilku aj s vinohradom v Suchej. Prípadne príbuzných ďaleko za Trnavou, kam chodievali na dlhšie návštevy. Kto mal možnosť, trávil leto na vidieku v lone zelene, alebo niekde pri vode. Do mesta sa celé rodiny vracali až keď išli deti na jeseň do školy.

Vily trnavských rodín Thinágl, Hermann, Polnitzky, Ujházy v Suchej nad Parnou
Vily trnavských rodín Thinágl, Hermann, Polnitzky, Ujházy v Suchej nad Parnou (zdroj: pohľadnica okolo 1899, zdroj: Jozef Benko)
U Ujházyiovcov v Smoleniciach, okolo r.1900
U Ujházyiovcov v Smoleniciach, okolo r.1900 (zdroj: archív rodiny Tychlerovej)
Na pikniku začiatkom 20. storočia
Na pikniku začiatkom 20. storočia (zdroj: archív rodiny Tychlerovej)
Na výlete pri kaplnke na Suchovskej ceste
Na výlete pri kaplnke na Suchovskej ceste (zdroj: archív rodiny Markovej)
Bývalé majere na Hlbokej ceste
Bývalé majere na Hlbokej ceste (zdroj: archív p. Holloviča)

Za prvej republiky patrila k dobrému bontónu vyššej spoločnosti návšteva kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, na Sliači, v Tatrách, v Mariánskych Lázňach či Karlových Varoch. Každoročne sa tam stretávali podnikatelia so svojimi rodinami. Ak niekto neprišiel, je možné, že už na taký pobyt nemal, lebo medzičasom skrachoval. Veľa tragédií mala na svedomí hospodárska kríza na konci dvadsiatych rokov 20. storočia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hromadné foto kúpeľných hostí  v Karlových Varoch
Hromadné foto kúpeľných hostí v Karlových Varoch (zdroj: 1927)
Trnavských advokát Karol Bogsch v kúpeľoch
Trnavských advokát Karol Bogsch v kúpeľoch (zdroj: archív rodiny Güntherovej)
Dámy v kúpeľoch
Dámy v kúpeľoch (zdroj: 40. roky 20. stor.)
Trnavský klobučník Roder na výlete kočom
Trnavský klobučník Roder na výlete kočom (zdroj: archív Viery Mikušovej)
Na výlete autom
Na výlete autom (zdroj: archív Jany Forrovej)

Bežní obyvatelia Trnavy takéto starosti nemali. Ich každodenný život sa točil okolo zabezpečenia rodiny a práce. Deti, ak nepomáhali rodičom, trávili letá prevažne vonku. Hrávali sa na uliciach, behali po vypustenom rybníku, objavovali zarastené kúty Južnej Ameriky (v okolí železničnej trate za Kollárovou ulicou), chodievali sa kúpať na splav do Štrkov alebo na starú plaváreň za cukrovarom. Trnavské deti boli vynaliezavé, dobre poznali, čo kde na poliach alebo v ovocných sadoch dozrieva a často sa aj vonku prestravovali.

Niekedy sa len tak vysedávalo na priedomí, cca 1916-17,
Niekedy sa len tak vysedávalo na priedomí, cca 1916-17, (zdroj: archív Márie Markovej)
Aj malé záhrady pri domoch boli oázou pokoja. Fotka je z domu na Hlohoveckom mýte, na Rybníkovej ceste, okolo r.1915
Aj malé záhrady pri domoch boli oázou pokoja. Fotka je z domu na Hlohoveckom mýte, na Rybníkovej ceste, okolo r.1915 (zdroj: archív Adrieny Horváthovej)
Obyvatelia Dömöterovej tehelne v prvej polovici 20. storčia (dnes Hlboká ulica - park za úradom TTSK)
Obyvatelia Dömöterovej tehelne v prvej polovici 20. storčia (dnes Hlboká ulica - park za úradom TTSK) (zdroj: archív S. Čordášovej)
Na prechádzke v roku 1935
Na prechádzke v roku 1935 (zdroj: archív J. Olacha)
Na prechádzke Na rybníku v štyridsiatych rokoch 20. storočia
Na prechádzke Na rybníku v štyridsiatych rokoch 20. storočia (zdroj: archív J. Forrovej)

Mládež tiež holdovala výletom do okolia, najmä v tieni lesov Malých Karpát. Bicyklom sa dostali do okolitých dedín, robili si pikniky, chodili sa člnkovať a sem-tam zašli aj na hromadný výlet do iného mesta. Istý čas chodieval autobus z Trnavy na kúpalisko na Škarbák (Smolenice). Kúpať sa chodievalo aj do neďalekej Serede do Váhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Spoločnosť na tenisovom kurte za tzv. Cukrovarskou vilkou v roku 1928
Spoločnosť na tenisovom kurte za tzv. Cukrovarskou vilkou v roku 1928 
Na výlete v dvadsiatych rokoch 20. storočia
Na výlete v dvadsiatych rokoch 20. storočia 
Mládež na letnom výlete
Mládež na letnom výlete (zdroj: archív J. Forrovej)
Pánska jazda v prírode za I. ČSR
Pánska jazda v prírode za I. ČSR (zdroj: archív J. Forrovej)
Na výlete pri Bratislavskom hrade
Na výlete pri Bratislavskom hrade (zdroj: archív J. Forrovej)

Jediné trnavské kúpalisko, ktoré fungovalo na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia bola tzv. švimšula alebo trnavská plaváreň. Išlo len o malý bazén za cukrovarom, ktorému mnohí hovorili „naše pluvátko“. V polovici 20. storočia, keď ho viedol pán Lettler už dožívalo a konkurenciu mu robil o trošku väčší kildajch – chladiaci bazén cukrovaru, kde sa v lete niektorí Trnavčania kúpavali. Trnavské kúpaliská pri Kovosmalte a Na rybníku fungovali až v druhej polovici 20. storočia.

Preteky v skokoch do vody z dreveného mostíka plavárne zvanej švinšula  v roku 1923
Preteky v skokoch do vody z dreveného mostíka plavárne zvanej švinšula v roku 1923 (zdroj: archív M. Kánikovej)
Trnavské pluvátko, 1923
Trnavské pluvátko, 1923 (zdroj: archív M. Kánikovej)
Trnavské dievčenské plavecké družstvo
Trnavské dievčenské plavecké družstvo (zdroj: za 1. ČSR)
Dievčatá pri vode v štyridsiatych rokoch 20. storočia
Dievčatá pri vode v štyridsiatych rokoch 20. storočia (zdroj: archív S. Čordášovej)
Mládež pri vode v okolí Trnavy
Mládež pri vode v okolí Trnavy (zdroj: archív S. Čordášovej)
Na kúpalisku v Kovosmalte okolo roku 1954
Na kúpalisku v Kovosmalte okolo roku 1954 (zdroj: archív autorky)

 Trnavské letné záhrady pri hostincoch bývali plné ľudí. Tieň hosťom pri stoloch robilo zopár košatých stromov, ktoré v niektorých záhradných hostincoch rástli (u Forischa na dnešnej Šrobárovej ulici, U Svatého na dnešnej Hlavnej ulici, U Fischeru – neskôr Pezinská a pod.) Večer tam hrávala hudba, niekde mali kolkáreň, chlapi hrávali karty a popritom urobili hostinskému aj dobrý zisk. V niektorých hostincoch sa zgrupovali remeselníci. William Schiffer spomína na tridsiate roky, kedy chodil otcovi vypomáhať do kapely: „V Trnave sa nachádzalo niekoľko krčiem, kde sa hostia schádzali podľa remesla – u Heribana murári a pokrývači, u Gucmana robotníci z tehelne, u Gergela krajčíri, stolári a obuvníci, U Kominára kníhviazači a typografi a keď bol jarmok aj sedliaci. My s otcom sme hrali u Grinfilda, čo nebol nijaký hviezdičkový podnik, ale bývalý majer, dostavníková krčma hneď za trnavskými hradbami.“

Hostinec Zelený strom, alebo krčma  U Grünfielda, pohľadnica okolo r. 1900
Hostinec Zelený strom, alebo krčma U Grünfielda, pohľadnica okolo r. 1900 (zdroj: zbierka Jozefa Benku)
Na Hlavnej ulici bol kedysi hostinec Svatý s letnou záhradou a pódiom pre kapelu, dnes je jeho pozostatkom Svatého pasáž
Na Hlavnej ulici bol kedysi hostinec Svatý s letnou záhradou a pódiom pre kapelu, dnes je jeho pozostatkom Svatého pasáž (zdroj: zbierka Jozefa Benku)
Hostinec s letnou záhradou bol aj na starej Strelnici (v pozadí dnešná budova Kalokagatie, bývalý Emmerov dom), v lete tam hrávala najmä hasičská kapela
Hostinec s letnou záhradou bol aj na starej Strelnici (v pozadí dnešná budova Kalokagatie, bývalý Emmerov dom), v lete tam hrávala najmä hasičská kapela (zdroj: okolo r. 1925-30)
Trnavská hasičská kapela
Trnavská hasičská kapela (zdroj: archív rodiny Vysudilovej)
Letná záhrada Františka Fišeru, neskôr Pezinská vinreň, pohľadnica
Letná záhrada Františka Fišeru, neskôr Pezinská vinreň, pohľadnica (zdroj: zbierka Jozefa Benku)

 Zvláštne postavenie mali kaviarne s letnou záhradou, napríklad Othon /Thalmeiner/ Európa/Krym na Hlavnej ulici, či Imperial (neskôr Park) na Hospodárskej ceste, kde tradícia letného posedenia pri kapele pretrvala aj v druhej polovici 20. storočia.

Hotel Imperial, 1934
Hotel Imperial, 1934 (zdroj: pohľadnica)
Letná záhrada reštaurácie a kaviarne Krym v roku 1964
Letná záhrada reštaurácie a kaviarne Krym v roku 1964 (zdroj: bilten Trnava, 1964)

Leto v meste bez rieky, jazera či inej vodnej plochy je zvyčajne suché a páľavy sú niekedy až neznesiteľné. Horko doslova stojí v uliciach, vietor nikde a ani lístok sa na strome nepohne. Ešte aj vtáci sa kamsi schovajú a muchy hľadajú úkryt v chládku izieb, kam vletia cez otvorené okná (v snahe domácich urobiť prievan v dome).

Trnava už nie je mestom, odkiaľ musia ľudia v lete utekať preč. Určite je príjemné cestovať a tráviť dovolenku mimo miesto, kde žijeme a pracujeme takmer celý rok. Veľa sa toho v Trnave zmenilo za posledné roky k lepšiemu a Trnavčania – ako vedia nemilosrdne kritizovať niečo, čo nefunguje - tak vedia aj oceniť to, čo sa pre nich podarí vybudovať, opraviť, upraviť či pripraviť. A dnes je veľa možností, ako stráviť príjemné chvíle letných prázdnin a dovolenkových dní aj doma v Trnave...

trnava 2016
trnava 2016 (zdroj: SJ)
Simonne Jurčová

Simonne Jurčová

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  12x

cestovateľka- amatérka, asi tak trochu aj v čase Zoznam autorových rubrík:  Niečo z umeniaSpomienkyVýletyLen takHistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu