reklama

Jednoducho...Montmartre!

Montmarte, Eiffelovka, Louvre...to všetko sú názvy typické pre Paríž. Kto je tam čo i len na krátkej návšteve, snaží sa aspoň niektoré z týchto miest navštíviť. Montmarte je synonymum bohémskeho života mnohých dnes známych umelcov. Čo všetko spôsobuje jeho neustálu príťažlivosť? Desaťročia tradované príbehy jeho slávnych obyvateľov, romantické uličky so schodiskami, námestia plné malebných kaviarničiek s čašníkmi oblečenými  v niečom typickom francúzskom, všadeprítomní maliari tváriaci sa, že práve opravujú detail na obraze, ktorý chcú už dva roky predať, muzikanti pred Sacré Coeur zabávajúci dav turistov, atmosféra niečoho, čo možno zažiť len tu a s tým, že si poviete: „ Áno toto je ten Paríž!..."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Montmarte poznám z rozprávania svojej starej mamy, ktorá tam od polovice dvadsiatych do konca tridsiatych rokov bývala. Na jednej z tých strmých a kľukatých uličiek vedúcich hore na kopec. V prenajatom byte na Rue du Chevalier de la Barre 11. Svojho malého syna vodila do škôlky a neskôr aj do katolíckej školy pri jednom z najstarších parížskych kostolov - St. Pierre. Nevedela nič o tom, že niekde na druhej strany kopca maľuje Maurice Utrillo obraz, ktorý bude mať o polstoročie cenu parížskeho apartmánu „na dobrom mieste". Jej hrdinkou bola Joséphine Baker, černošská tanečnica a speváčka amerického pôvodu, hviezda Folies Bergères. Často spomínala, že si adoptovala chudobné deti a zarobené peniaze investovala do nich.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Socha rytiera de la Barre stojí v malom parku pod bazilikou

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Keď sme chodili s otcom do Paríža, vždy ma vzal pozrieť si dom, ktorý považoval za svoj rodný a ulicu, ktorá sprevádzala jeho detstvo. Vďaka tomu si dobre pamätám to miesto a sama túto informáciu posúvam ďalšej generácii. Vystúpili sme na stanici Barbes - Rochechouart a z Rue Clignacourt sme zašli do bočných uličiek. Po hlavných schodoch od Anvers som vyšla k bazilike až omnoho neskôr, ako dospelá.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Aj ja som v Paríži turista a tak bolo načase, prejsť sa po klasickej bedekerovej trase. Až teraz, na výlete s priateľmi som takúto prechádzku pripravila. Na kopec sme vyšli lanovkou. Nádherný podvečer a jasná obloha nám dopriali prekrásny výhľad na Paríž. Bazilika Sacré Coeur nie je starý kostol, staval sa v rokoch 1875 - 1914, teda budúci rok oslávi rovnú stovku od svojho dokončenia. No vyzerá, že tam patrí odjakživa...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Place du Tertre si pamätám ešte z doby, keď bolo vyhradené len umelcom. Teraz je v strede vonkajšie sedenie z reštaurácií a kaviarní naokolo. Umelcom je vyhradená len malá časť, no so stojanmi postávajú okolo celého námestia. Niektorí maľujú, iní fajčia, popíjajú, diskutujú a mnohí majú stojan len na vystavenie svojich obrázkov na predaj. Zachoval sa tam aspoň zvyk kresliť portréty na počkanie. Viac ako bohémsku atmosféru tam dnes cítiť v pozadí biznis.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Tieto detaily na Paríži milujem...

Obrázok blogu

Ulica Mont Cenis začína práve na Montmartre a tiahne sa temer až k Port de Clignacourt, odkiaľ je už len na skok známy blší trh (len v sobotu, nedeľu a pondelok). Na jej začiatku sú vedľa seba malé štýlové galérie. Z kopca potom pokračuje dlhým schodiskom s lucernami v strede. Ten výhľad smerom niekde k Saint Denis sme si nenechali ujsť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Zvláštne pouličné divadlo na jednom rohu ulice Mont Cenis

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

My sme sa vydali dolu po ulici Cortot. Škoda, že sme išli tak neskoro a Musée Montmarte bolo vtedy už zatvorené. Tiež som si nespomenula, že na križovatke s Rue des Saules treba urobiť malú odbočku doprava k známemu hostincu Au Lapin Agile odkiaľ vidieť vinice na Montmartri. Nevadí, zasa sa tam musím pre niečo vrátiť...

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zišli sme po Rue de l´Abrevoir okolo tohto ružového domu - reštaurácie La Maison Rose. Je tam zopár brečtanom obrastených romantických domov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na konci sa ulica prudko točí doľava, my sme si však vybrali rovno pešiu cestičku parkom na Square Suzanne Buisson. Tá nás doviedla na Avenue Junot. Vľavo na malom námestí je táto socha bronzového muža vystupujúceho z tehlového múru...áno asi presne pre tento účel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Na rohu ulíc Girardon a Lepic stojí veterný mlyn. Moulin de la Galette je dnes štýlová reštaurácia a turistami často navštevované miesto. Kedysi bolo na kopci veľa veterných mlynov. Okrem mletia múky sa v nich aj lisovalo hrozno z domácich viníc. Málokto vie, že mlyn patriaci k reštaurácii je v skutočnosti mlyn Radet. Hore za reštauráciou je totiž ešte jeden veterný mlyn. Stojí o niekoľko metrov vyššie a nie je veľmi vidieť z ulice, pretože patrí k súkromnému pozemku susedného domu so záhradou. Ale vidno ho z dolnej časti Rue Lepic cez ulicu Tholozé. Tak práve tento mlyn sa volal kedysi Galette, záhrada pod ním a tanečná sála vnútri patrili pôvodne k rovnomennému podniku známemu najmä v 19. storočí. Inšpiráciu v ňom našli Renoir, Utrillo, Toulouse - Lautrec, Van Gogh a iní slávni umelci.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Pôvodný vchod do slávnej tančiarne a skutočný mlyn Galette zo spodnej časti ulice Lépic

Obrázok blogu

Rue Lepic je dlhá ulica, ktorá sa smerom dolu otáča o 180 stupňov. Bolo to známe miesto umelcov a ešte dnes sa v niekoľkých domoch nachádzajú funkčné ateliéry v podkroví. Zostupujúc nižšie dostali sme sa z tichých uličiek Montmartru do rušnejšej časti s kaviarňami.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Rue Lepic sa potom točí doprava k námestiu Blanche, no my sme pokračovali rovno po Rue des Abbesses až na malé rovnomenné námestie. Okrem mimoriadne zaujímavého secesného kostolíka sv. Jána Krstiteľa je to jedno z tých rozkošných námestí so starým parížskym kolotočom v tieni stromov. Na námestí je pôvodný krytý secesný vchod do metra stanice Abbesses, akých sa zachovalo v Paríži už veľmi málo.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Jednou z uličiek sme zostúpili na bulvár Clichy so stanicou metra Pigalle práve keď začínali svietiace lampy oznamovať začiatok rušnej noci a čašníci či predavači v obchodoch Vám už nepovedali Bon jour ale Bon soir. Naša prechádzka skončila pri známom nočnom kabarete Moulin Rouge.

Obrázok blogu

Fotografie: autorka a Pavel Pecha

Simonne Jurčová

Simonne Jurčová

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  12x

cestovateľka- amatérka, asi tak trochu aj v čase Zoznam autorových rubrík:  Niečo z umeniaSpomienkyVýletyLen takHistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu