Ateliér bola pre mňa najzaujímavejšia miestnosť, mal si tam milión vecí, ktoré ma priťahovali. Našla som tam napríklad kúsky farebného zliateho skla, ktoré vyzerali ako drahokamy pre princeznú. Myslím, že si ich pridával na keramiku do glazúr ale ja som Ti ich potajomky brala a schovávala do tajných skrýš s kamarátkou. Skrýše boli po celom dvore na Hornopotočnej a mali sme od nich aj kreslený plán, aby sme ich našli.
Pamätáš, ako si mi po prvý raz ukázal Paríž? Ako si s istotou zahol do tej Vašej uličky stúpajúcej prudko na kopec Montmartre? S detskou radosťou v očiach si mi ukázoval kanál, ktorým si púšťal dolu autíčka. Na ulici si poznal každý detail, aj keď sa mnoho vecí za tie roky zmenilo. Šliapali sme strmo hore Tvojou cestičkou do školy pri starom kostole Saint Pierre a potom si mi ukazoval miesto v bazilike Sacré Coeur, kde si miništroval.
Pamätáš si ako sme spolu do noci pozerali veľké rockové koncerty na viedenskej televízii? Londýn – Philadelphia dávali ako priamy prenos až do štvrtej ráno. Bavili sme sa na tom, ako Phil Collins odspieval najskôr v Londýne a potom preletel Concordom do Ameriky a stihol vystúpiť aj na pódiu vo Philadelphii. A keď sme išli spolu v 1987 na koncert Genesis do Budapešti na Népstadion, všetky spolužiačky mi Ťa závideli.
Teraz ide v telke taká reklama, kde spieva Charles Aznavour tú svoju pesničku For me formidable a ja si na Teba vždy spomeniem.
Díky tati, bol si formidable!
Venované pamiatke Josepha Jurču, môjho otca
Fotografie: archív autorky
