reklama

Trnava - od Malženickej brány k Lovčickej

Stredoveká Česká cesta prechádzala cez Trnavu dvoma zo štyroch brán v hradbách - na severe Malženickou a na juhu Lovčickou bránou. Obe postupne zanikli v 15 a 16. storočí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Malženická brána bola v mieste, kde vychádza Jerichova ulica cez hradby von
Malženická brána bola v mieste, kde vychádza Jerichova ulica cez hradby von (zdroj: Trnava maľovaná podľa Jägrovej veduty)
Lovčická brána pri klariskom kláštore bola údajne zamurovaná už koncom 15. storočia
Lovčická brána pri klariskom kláštore bola údajne zamurovaná už koncom 15. storočia (zdroj: Trnava maľovaná podľa Jägrovej veduty)

Cesta Via Bohemica prechádzala Trnavou východne od hlavnej trasy v osi Horná – Dolná brána. Ide o starobylú obchodnú cestu z Čiech (Prahy) cez Moravu a juhozápadné Slovensko do Uhier (Budín). Bola súčasťou dlhej obchodnej trasy spájajúcej Atlantický oceán a Bospor. Na území Slovenska prechádzala mestami a obcami: Štúrovo (prievoz cez Dunaj) – Dvory nad Žitavou (brod) – Nové Zámky – Galanta – Sereď (brod cez Váh) – Trnava – Trstín – Buková – Prievaly – Jablonica – Senica – Holíč – Kátov (brod cez Moravu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Lovčická brána, predstava autora  z 19. stor.
Lovčická brána, predstava autora z 19. stor. (zdroj: R. Smékal, zdroj: FST)
Miesto, kde bola Lovčická brána
Miesto, kde bola Lovčická brána (zdroj: výrez z veduty, Mikovínyi - Kaltschmidt, 1735)

Od Malženickej brány k Lovčickej prejdeme cez niekoľko ulíc: Jerichovu, Hollého a Halenársku, ale nakukneme aj na Jeruzalemskú, Invalidskú, Mikuláša Schneidera Trnavského, Haulíkovu a Múzejnú ulicu. Jeruzalemská a Jerichova ulica sú dva starobylé názvy ulíc, ktoré odkazujú na prítomnosť johanitov v ich blízkosti, čo je stále predmetom diskusie historikov, keďže doložení sú až mladší dominikáni na mieste terajšieho univerzitného kostola a priľahlého areálu. Pre Jerichovu ulicu sa v 16. storočí používal aj názov Zhoralá strana odkazujúc na požiar r. 1567, ktorý zničil najmä túto časť mesta a aj Malženickú bránu (Zhoralá brána).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jeruzalemská ulica a kostol sv. Mikuláša
Jeruzalemská ulica a kostol sv. Mikuláša (zdroj: A. Krátký, 1919, pohľadnica, zdroj: Jozef Benko)
66
66 (zdroj: SJ)

Jeruzalemská ulica (aj Šulekova) bola súčasťou hlavnej osi staršej trhovej osady šošovkovitého tvaru, ktorá mala centrum pri kostole sv. Mikuláša a pokračovala na na Kapitulskú ulicu. Obe ulice sú v časti pri kostole pomerne široké so zeleným priestranstvom v strede – dnes parčík v strede Jeruzalemskej ulice a námestie s parkom na Kapitulskej ulici.

Jeruzalemská ulica, 1900 - 1918
Jeruzalemská ulica, 1900 - 1918 (zdroj: zdroj: Július Molnár)
65
65 (zdroj: SJ)

Jeruzalemskou ulicou som rada chodievala ráno. Domčeky boli ešte pred tridsiatimi rokmi malé a ošarpané, akoby tam zastal čas. Áut tam veľa nejazdilo, pokojne som išla stredom cesty, slnko vychádzalo spoza domov na východnej strane a hrubý kostol sa každým krokom zväčšoval, až som napokon prechádzala popod jeho mohutnosť za rozozvučaných zvonov. Úžasný pocit. Taký trnavský.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jeruzalemská pri kostole
Jeruzalemská pri kostole (zdroj: zdroj: Marcela Jakubčiaková)
Pohľad na bývalý Oláhov seminár a zastrčenú časť ulice k fare
Pohľad na bývalý Oláhov seminár a zastrčenú časť ulice k fare (zdroj: zdroj: Marcela Jakubčiaková)
Jeruzalemská,  r. 2005
Jeruzalemská, r. 2005 (zdroj: Blažej Vittek)
Jeruzalemská od kaplnky, 2005
Jeruzalemská od kaplnky, 2005 (zdroj: Blažej Vittek)

Jerichova ulica prechádza rovnobežne s Jeruzalemskou, ale západnejšie. V čase univerzity lemovala zadné trakty školských budov a bola svedkom existencie tzv. Matematickej veže – alebo astronomického observatória (1756-1785), päťpodlažnej budovy, ktorá bola pristavaná na východnej strane sedmohradského krídla univerzity. Budova mala niečo vyše 42 m a hore bola zakončená 4 vežičkami. Okrem iných v nej pôsobil významný vedec Maximilián Hell. Observatórium je zachytené na dobových vedutách Trnavy.

Jerichova od hasičov
Jerichova od hasičov  (zdroj: SJ)
Jerichova ulica
Jerichova ulica (zdroj: SJ)
Pohľad na Rybníkovu ulicu
Pohľad na Rybníkovu ulicu (zdroj: SJ)
Na rohu Jerichovej a Invalidskej ulice
Na rohu Jerichovej a Invalidskej ulice (zdroj: SJ)
Malé vežičky za vežami univerzitného kostola - to je observatórium
Malé vežičky za vežami univerzitného kostola - to je observatórium (zdroj: Veduta z konca 18. stor.)
Štvorhranná vysoká veža vľavo so 4 vežičkami - observatórium TU
Štvorhranná vysoká veža vľavo so 4 vežičkami - observatórium TU (zdroj: zdroj: Dejiny Trnavy 2010)

Invalidská ulica je kratučkou spojnicou Jeruzalemskej a Jerichovej ulice a je z nej pekný pohľad na zadnú časť univerzitného kostola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad od rohu Invalidskej ulice s Jerichovou
Pohľad od rohu Invalidskej ulice s Jerichovou (zdroj: grafika, 19. stor.)
78
78 (zdroj: SJ)
Invalidská ulica
Invalidská ulica (zdroj: zdroj: Marcela Jakubčiaková)
Invalidská ulica
Invalidská ulica (zdroj: Blažej Vittek)

Hollého ulica sa kedysi volala Sv. Jána, Svätojánska ulica. Východná strana získala svoj dnešný vzhľad už za čias univerzity (1635 – 1777), kedy sa postupne vybudovali všetky semináre – postupne od univerzitného kostola Adalbertínum (seminár sv. Vojtecha pre chudobných študentov), Rubrorum (Seminár červených klerikov), Marianum (Mariánsky seminár) a Convictum nobilum (Šľachtický konvikt). Halenárska ulica začína posledným zo seminárov - Stephaneom (seminár Sv. Štefana).

Budovy bývalých konviktovv osemdesiatych rokoch 20. storočia
Budovy bývalých konviktovv osemdesiatych rokoch 20. storočia (zdroj: Viktor Michalec)
Hollého ulica
Hollého ulica (zdroj: Blažej Vittek)

Budova Adalbertína bola na prelome 19. a 20. storočia ešte jednoposchodovou stavbou s dvojposchodovým nárožím a bola v nej škola. Práve tam bolo v roku 1908 otvorené mestské múzeum. V roku 1922 bola nadstavená o jedno poschodie. My si pamätáme na tomto mieste ZDŠ. Keď malo trnavské gymnázium po 8 tried v ročníku, tak sa učilo aj v blízkom okolí. V roku 1978 sme tam mali ako prváci triedu. V budove po zrušení ZŠ začínala trnavské výtvarná ZUŠ. Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu vzniklo v roku 2004 a sídli tu podnes.

Adalbertínum,na začiatku 20. stor. ešte jednoposchodová škola
Adalbertínum,na začiatku 20. stor. ešte jednoposchodová škola  (zdroj: zdroj: FST)
Škola v r. 2005
Škola v r. 2005 (zdroj: Blažej Vittek)
Hollého ulica
Hollého ulica (zdroj: SJ)

Gymnázium Jána Hollého v Trnave bola škola s tradíciou v krásnej starej budove s klenbovými triedami na nižších poschodiach. Tradíciou myslím predchodcov tejto školy – Česko-slovenské reálne gymnázium Jána Hollého (1919-1945) a ešte skôr arcibiskupské gymnázium (1852 – 1918) a keby sme s touto školskou inštitúciou išli ešte hlbšie do dejín, dostali by sme sa do 16. storočia a snáď i ešte ďalej (ale asi na inom mieste). V roku 1900 bolo gymnázium ešte jednoposchodová budova (podobne ako Adalbertínum), ktorú v r. 1914 zvýšili o ďalšie poschodie. Podobne to bolo aj s Mariánskym seminárom, ktoré prešlo začiatkom 20. storočia prestavbou (okolo 1906) - vznikla veľká spoločenská sála cez dve podlažia (dnes Mariánska sála) a fasáda budovy bola zjednotená do výšky dvoch poschodí ako susedné stavby.

Gymnázium na pohľadnici, okolo r. 1918
Gymnázium na pohľadnici, okolo r. 1918 (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Požiar strechy gymnázia v roku 1931
Požiar strechy gymnázia v roku 1931 (zdroj: zdroj: FST)
Gymnázium s voľným pozemkom od Hornopotočnej ulice
Gymnázium s voľným pozemkom od Hornopotočnej ulice (zdroj: Blažej Vittek)
Vstup do Mariánskeho seminára so sochou Madony, ktorej originál je vystavený v múzeu v expozícii Sakrálne pamiatky
Vstup do Mariánskeho seminára so sochou Madony, ktorej originál je vystavený v múzeu v expozícii Sakrálne pamiatky  (zdroj: Blažej Vittek)
Okná Mariánskej sály po rekonštrukcii
Okná Mariánskej sály po rekonštrukcii (zdroj: Blažej Vittek)

Bývalý Šľachtický konvikt je rozsiahla štvorkrídlová budova na rohu Hollého ulice a ulice Mikuláša Schneidera Trnavského. Za socializmu ju obývali vojaci. Po roku 1989 bola postupne zrekonštruovaná a dnes v nej sídli Arcibiskupský úrad. Na mape z roku 1895 je v zázemí týchto stavieb vidieť nakreslenú parkovú úpravu. Tam, v samom centre Trnavy bola pomerne veľká upravená záhrada siahajúca až po dvor Adalbertína. Dnes je v areáli arcibiskupstva štvorcové upravené nádvorie a v mieste niekdajšej záhrady je technické zázemie úradu.

Hollého ulica od nárožia s Hviezdoslavovou, 40. roky 20. stor.
Hollého ulica od nárožia s Hviezdoslavovou, 40. roky 20. stor. (zdroj: zdroj: FST)
Záhrada za budovami bývalých konviktov
Záhrada za budovami bývalých konviktov (zdroj: mapa z r. 1895)
Miesto, kde sa záhrada rozprestierala
Miesto, kde sa záhrada rozprestierala (zdroj: Blažej Vittek)

Západná časť ulice patrila niekoľkým obytným domom. Zaujímavým meštianskym domom bola poschodová budova s trojuholníkovým štítom do ulice, kde na prízemí bolo druhé sídlo Spolku sv. Vojtecha. Dr. Ovídius Faust, prvý historik múzea v dokumentácii spomenul, že v 18. storočí išlo o dom nejakých Nagyovcov (Jozef a Karol), v ktorom údajne prespal Ludwig van Beethoven na svojej ceste do Dolnej Krupej. Obďaleč bola vybudovaná v roku 1931 poschodová evanjelická ľudová škola, kde za mojich stredoškolských čias bolo niekoľko tried gymnázia a ambulancia zubnej lekárky, podľa ktorej to tam študenti nazývali „U zubára“. Na rohu Hollého a Hviezdoslavovej ulice čaká na svoju rekonštrukciu už niekoľko rokov rozsiahla palácová stavba.

Nusserov dom, údajne aj druhé sídlo Spolku sv. Vojtecha
Nusserov dom, údajne aj druhé sídlo Spolku sv. Vojtecha (zdroj: zdroj: SJ)
Ulica pred zbúraním
Ulica pred zbúraním (zdroj: zdroj: SJ)
Nárožie s arkierom
Nárožie s arkierom (zdroj: Viktor Michalec)
Hollého ulica
Hollého ulica (zdroj: Viktor Michalec)
Ulica dnes
Ulica dnes (zdroj: S. Jurčová)

Seminárska ulica, dnes ulica Mikuláša Schneidera Trnavského patrí medzi najfotografovanejšie miesta Trnavy. Pomerne malej, mierne stúpajúcej ulici na konci dominuje kostol sv. Mikuláša (dnes bazilika minor). Severná strana ulice je lemovaná bočnou fasádou starého Šľachtického konviktu ukončeného kaplnkou sv. Jána Evanjelistu. Ulica končí pri hrubom kostole rozsiahlou budovou fary. V strede južnej strany ulice je dom, kde býval Mikuláš Schneider Trnavský. Keď pôsobil ako regenschori kostola sv. Mikuláša, býval s rodinou v tomto dome v služobnom byte. Dom má ale oveľa staršiu históriu, v miestnosti na poschodí sa našla nástenná maľba s trochu exotickým motívom z konca 18. storočia a tradícia hovorí, že za čias Bethlenovho povstania tu schovávali kráľovskú korunu. Po obnove v roku 1996 je tu Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského s expozíciami venovanými hudbe ako súčasť Západoslovenského múzea v Trnave.

Seminárska ulica na pohľadnici
Seminárska ulica na pohľadnici (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Mikulášsky kostol a Seminárska ulica, pohľadnica
Mikulášsky kostol a Seminárska ulica, pohľadnica (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Seminárska ulica a fara od Námestia sv. Mikuláša
Seminárska ulica a fara od Námestia sv. Mikuláša (zdroj: zdroj: SJ)
Ulica Mikuláša Schneidera Trnavského
Ulica Mikuláša Schneidera Trnavského (zdroj: Blažej Vittek)
Pohľad od zadného schodiska synagógy
Pohľad od zadného schodiska synagógy (zdroj: Blažej Vittek)
Výzdoba miestnosti Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského
Výzdoba miestnosti Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského (zdroj: SJ)
Rekonštrukcia Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského
Rekonštrukcia Domu hudby Mikuláša Schneidera Trnavského (zdroj: SJ)

Názov Halenárska ulica súvisí s výrobcami súkna, volali ju aj Súkenná alebo Súkenícka ulica, začiatkom 20. stor. získala meno po arcibiskupovi Jánovi Šimorovi. Ulica začínala od severu školským komplexom uršulínok, ktorý bol najskôr na menšom pozemku okolo kostola sv. Anny. Až postupným skupovaním pozemok rozširovali a školu dobudovali na Halenárskej ulici súvisle od rohu s Hviezdoslavovou až po roh s Dolnopotočnou.

Uršulínska škola, pohľadnica
Uršulínska škola, pohľadnica (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Pohľad na križovatku Hollého-Hviezdoslavova-Seminárska-Halenárska
Pohľad na križovatku Hollého-Hviezdoslavova-Seminárska-Halenárska (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Začiatok Halenárskej ulice
Začiatok Halenárskej ulice (zdroj: SJ)
Halenárska ulica
Halenárska ulica (zdroj: zdroj: FST)

V budove bývalého Stephanea vznikol v roku 1886 zásluhou ostrihomského arcibiskupa Jána Šimora Rímskokatolícky chlapčenský sirotinec. Tradícia takéhoto zariadenia pokračovala aj za socializmu, dlhé roky tu bol Detský domov. Budova sa dnes postupne opravuje, jej fasáda získala po obnove netradičnú farebnosť. O výskume Stephanea sa dočítate viac v zborníku zo seminárov Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja č. 15 (z r. 2012 tu)

Sirotinec
Sirotinec (zdroj: grafika, 19. stor. )
Stephaneum na pohľadnici
Stephaneum na pohľadnici (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Halenárska ulica, 1927
Halenárska ulica, 1927 (zdroj: zdroj: FST)
Sirotinec
Sirotinec (zdroj: pohľadnica)
Portál sirotinca, 1948
Portál sirotinca, 1948 (zdroj: zdroj: Juraj Hloben)
Zadná časť Stephanea, 60. roky
Zadná časť Stephanea, 60. roky (zdroj: SJ)
Budova dnes, 2015
Budova dnes, 2015 (zdroj: S. Jurčová)

Židia sa v Trnave usadili už dávno, ale v 16. storočí ich z mesta vyhnali na základe údajne vykonštruovaného procesu (1539) a niekoľko storočí mali zakázaný vstup do mesta. Vrátili sa koncom 18. storočia a pred druhou svetovou vojnou ich v Trnave žilo už vyše tritisíc. Na konci 19. storočia postavili židia v Trnave dve synagógy. Ortodoxnú synagógu a dvojvežovú synagógu Status quo ante (obe sú zaznačené na mape Trnavy z roku 1895). V roku 1938 boli obe vypálené a po vojne sa využívali na iné účely.

Synagóga Status quo ante
Synagóga Status quo ante (zdroj: zdroj: FST)
Interiér synagógy
Interiér synagógy (zdroj: zdroj: FST)
V prízemnom dome sa narodil Alfréd Wetzler
V prízemnom dome sa narodil Alfréd Wetzler (zdroj: zdroj: Jozef Benko)
Búranie domov pred synagógou
Búranie domov pred synagógou (zdroj: zdroj: FST)

Súčasné zdroje udávajú že synagóga Status quo ante sa začala v Trnave stavať v roku 1891 podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gertnera a dokončená bola v roku 1897. Trnavský kalendár na rok 1890 (pripravovaný v roku 1889) uvádza na pozemku (č. 455) židovskú modlitebňu a katastrálna mapa z roku 1895 má zakreslený celý pôdorys oboch synagóg. Medzi náboženskými inštitúciami je v roku 1890 zapísaná aj Židovská kultúrna obec na čele s rabínom Simonom Sidonom a medzi školami Židovská ľudová škola (Paulínska ulica). Pred vchodom do synagógy Staus quo ante postavili po vojne pamätník holokaustu podľa návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. V súčasnosti je budova súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a funguje ako Centrum súčasného umenia, momentálne v rekonštrukcii.

61
61 (zdroj: SJ)
Pamätník holokaustu od vchodu do synagógy
Pamätník holokaustu od vchodu do synagógy (zdroj: Blažej Vittek)
Synagóga a pamätník holokaustu
Synagóga a pamätník holokaustu (zdroj: Blažej Vittek)
Haulíkova ulička, predtým Židovská
Haulíkova ulička, predtým Židovská (zdroj: zdroj: Marcela Jakubčiaková)

Haulíkova ulica je spojnicou Kapitulskej a Halenárskej ulice. Dom na rohu Haulíkovej a Kapitulskej mal v roku 1890 číslo 443 a vlastnila ho Rozália Schwartzová. Medzi cirkvami je v tomto kalendári zapísaná Židovská ortodoxná obec na čele s rabínom Sigmundom Fürstom a medzi školami Ortodoxná židovská ľudová škola (Paulínska ulica). Na mape z roku 1895 je na pozemku za rožným domom (Kapitulská-Haulíkova) zakreslená a označená budova ortodoxnej synagógy. V kalendári na rok 1903 patrí už dom aj pozemok Židovskej ortodoxnej obci a vieme, že v dome potom fungovala židovská škola Ješiva. Po druhej svetovej vojne miesto spustlo. Niekoľko desaťročí bola stavba zarastená do výšky burinou a náletovými kríkmi, celkom ako zámok šípkovej Ruženky – miesto opradené tajomstvom. Po obnove získala budova kultúrne uplatnenie ako Malá synagóga (Max gallery). Dnes sú na mieste oboch spomenutých budov (dom a synagóga) dva štýlové podniky – reštaurácia a kaviareň.

Ortodoxná synagóga pred prestavbou
Ortodoxná synagóga pred prestavbou (zdroj: Blažej Vittek)
Tabuľa človeku podľa ktorého získala ulička meno
Tabuľa človeku podľa ktorého získala ulička meno (zdroj: Blažej Vittek)
Pohľad z Haulíkovej na Halenársku
Pohľad z Haulíkovej na Halenársku (zdroj: Viktor Michalec)
Objekt dnes
Objekt dnes (zdroj: S. Jurčová)

Na rohu Haulíkovej a Halenárskej ulice stála Detská opatrovňa. Založila ju grófka Mária Terézia Brunšviková v roku 1832 pre deti predškolského veku zamestnaných rodičov – teda akási škôlka s výchovným programom. Dnes je osadená tabuľa na dome s vchodom z Haulíkovej ulice. Susedný dom na Halenárskej ulici bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem toho, že tu značnú časť života prežil v byte na poschodí trnavský historik Hadrián Radványi, dve storočia predtým tu mala sídlo kníhtlačiareň Václava Jelínka. V roku 1992 na dom dokonca osadili pamätnú tabuľu, ktorá časom zmizla. Chátraniu a devastácii domu po roku 1989 napomohli obyvatelia prízemia a dvora. Dnes v roku, kedy oslavujeme kodifikátora slovenčiny Ľudovíta Štúra je dom, len zopár rokov pred Štúrom navštevovaný poprednými osobnosťami slovenskej inteligencie - priekopníkmi slovenského jazyka a literatúry, v katastrofálnom stave určený na predaj.

Dom po rekonštrukcii s tabuľkou
Dom po rekonštrukcii s tabuľkou (zdroj: S. Jurčová)
Nárožie na akvareli R. Smékala
Nárožie na akvareli R. Smékala (zdroj: zdroj: FST)
Keď bol ešte dom obývaný
Keď bol ešte dom obývaný (zdroj: Blažej Vittek)

Nasledujú dva poschodové meštianske domy, ktoré na počiatku 20. storočia vlastnili bohatí a vážení Trnavčania. V prvom z nich býval Ján Kalenda, dlhoročný dozorca evanjelickej cirkvi (52 rokov) a volený člen mestskej rady. Dom má dlhý pozemok s dvomi nádvoriami, momentálne sú využívané ako súčasť pubu. V druhom býval v prvých desaťročiach 20. storočia advokát Ján Wallner, tiež člen mestskej rady ako virilista (občania, ktorí platili najvyššie dane mestu mali právo rozhodovať ako členovia mestskej rady - virilisti). Jeho dom má pekne opravenú fasádu a veľké nádvorie. V osemdesiatych rokoch 20. storočia tu v jednom z bytov bývala v podnájme známa herecká rodina z trnavského divadla Anka Šišková a Juraj Nvota s deťmi.

Dom Jána Kalendu
Dom Jána Kalendu (zdroj: zdroj: FST)
Kalendovci na dvore
Kalendovci na dvore (zdroj: z rodinného archívu Jána Kalendu)
Dom advokáta  Jána Wallnera
Dom advokáta Jána Wallnera (zdroj: zdroj: Dagmar Tomančíková)

Južná časť Halenárskej ulice bola zastavaná skôr prízemnými remeselníckymi domčekmi, údajne až stredovekého pôvodu. Pozemky medzi Halenárskou a Kapitulskou ulicou boli najväčšie v meste. Na nároží pri dnešnom múzeu stála poschodová budova so sochou sv. Floriána vo výklenku. Bývala v nej rodina Lackovičovcov známa predajom dobrej kyslej kapusty.

Halenárska ulica
Halenárska ulica (zdroj: SJ)
60
60 (zdroj: SJ)
Roh Múzejnej a Halenárskej
Roh Múzejnej a Halenárskej (zdroj: SJ)
Cyklistické preteky so štartom na Halenárskej ulici
Cyklistické preteky so štartom na Halenárskej ulici (zdroj: zdroj: FST)

Na západnej strane Halenárskej ulice na rohu s Veselou stál objekt kláštora pavlínov, dnes je to obytný dom oddelený od zadného traktu pavlínskeho kostola novou uličkou (Antona Malatinského). Na zadnej fasáde kláštornej stavby je výklenok so sochou sv. Jozefa. Juhozápadná strana Halenárskej ulice prešla veľkými zmenami v osemdesiatych rokoch, keď celú jej časť od Veselej uličky smerom na juh zbúrali a na pozemku postavili pompézny stánok Okresného výboru KSS, dnes budova Materiálovo-technologickej fakulty STU v Bratislave. Vedľa nej je dosiaľ nezastavaný pozemok s vykopanou jamou, kde sa počas lejakov robí celkom veľké jazierko. Terén v blízkosti ramien Trnávky (aj tých prekrytých) je podmáčaný vodou aj dnes, keď tam potok nevidíme. V jame s vyrazenou podzemnou vodou už rastie rákosie ako na rybníkoch v Kamennom mlyne!

Halenárska
Halenárska (zdroj: FST)
Časť Halenárskej musela ustúpiť novostavbe OV KSS
Časť Halenárskej musela ustúpiť novostavbe OV KSS (zdroj: Blažej Vittek)
Panoráma z veže klariského kostola
Panoráma z veže klariského kostola (zdroj: SJ)
Halenárska ulica
Halenárska ulica (zdroj: zdroj: p. Sokolovič)
panoráma
panoráma (zdroj: sj)
Budova MTF dnes
Budova MTF dnes (zdroj: S. Jurčová)

Z Halenárskej ulice na Kapitulsku vedie aj Múzejná ulica, ktorá prešla v minulosti tiež vizuálnymi zmenami, najmä v súvislosti s rekonštrukciami budovy múzea. Z nej sa vchádzalo do Kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol ešte do päťdesiatych rokov 20. storočia funkčný pre verejnosť. Dnes čaká na opravu ako súčasť Západoslovenského múzea v Trnave.

Múzejná ulica
Múzejná ulica (zdroj: sj)
Dom na rohu ulice Dolné Bašty - Halenárska, dnes tam stojí obytná budova
Dom na rohu ulice Dolné Bašty - Halenárska, dnes tam stojí obytná budova (zdroj: SJ)
Halenárska ulica od križovatky pred múzeom
Halenárska ulica od križovatky pred múzeom (zdroj: zdroj: FST)

Veľký objekt v juhovýchodnom rohu hradieb býval kláštorom klarisiek. Klarisky prišli do Trnavy už za panovania Belu IV. (prvá zmienka je z r. 1239 a najskôr sa volali damiánky), a teda v čase, keď zakladateľka komunity Klára, neskôr svätá ešte žila v Taliansku (zomrela r.1253 a už r. 1255 bola kanonizovaná). Najskôr tu postavili kostol a jednoduchú kláštornú budovu, časom sa komplex rozrástol. Keď v roku 1782 klarisky kláštor opúšťali (ich rád zrušil Jozef II.), zanechali rozsiahlu budovu s dvoma nádvoriami a záhradou. Objekt sa stal na dlhé roky domovom vojenských vyslúžilcov, neskôr ako zariadenie pre psychicky chorých vojakov (ľudovo blázinec – ako je to uvedené na jednej z pohľadníc). Od roku 1954 je budova sídlom múzea (Západoslovenské múzeum v Trnave). Na mape z roku 1895 je zakreslená južne od budovy (za zbúraným hradobným múrom) záhrada. V roku 1958 bolo v záhrade zriadené letné kino – amfiteáter.

zsm
zsm (zdroj: sj)
Múzeum
Múzeum (zdroj: sj)

Na ulici Dolné Bašty stáli ešte v prvej polovici 20. storočia nízke domčeky prilepené o dolné hradby. Stáli aj z vonkajšej strany dolných hradieb, až kým sa nazačali rozširovať športoviská patriace ku štadiónu. Športový areál ŠK Spartak Trnava bol pôvodne na oveľa menšom pozemku pri Športovej ulici.

Prechod Halenárskej ulice ku hradbám
Prechod Halenárskej ulice ku hradbám (zdroj: 1977, zdroj: FST)
Hradby od štadióna
Hradby od štadióna (zdroj: Viktor Michalec)
Prechod cez hradby ako pripomienka niekdajšej mestskej brány
Prechod cez hradby ako pripomienka niekdajšej mestskej brány (zdroj: Blažej Vittek)

Halenárska ulica pokračovala za hradby až po roh s Kollárovou ulicou a nadväzovala na dnešnú Sladovnícku ulicu a ďalej na cestu do Serede. V adresári z r. 1930 je ešte aj trojica cintorínov (evanjelický, vojenský a židovský) písaná na Halenárskej ulici (č. 60, 64, 66) – a to je už poriadne ďaleko od dnešnej Halenárskej. Po obnove juhovýchodného pásu hradobného múra vytvorili aj náznak existencie bývalej Lovčickej brány prechodovým oblúkom cez hradby von z mesta. Po výstavbe City Arény získalo miesto, kde kedysi Trnava končila úplne iný vzhľad. Náznak Českej cesty je vyznačený svetelnými pruhmi aj v rámci modernej novostavby City arény od vchodu od amfiteátra po východ na Kollárovu ulicu.

Prechod cez hradby dnes
Prechod cez hradby dnes (zdroj: S. Jurčová)
Svetelná Česká cesta
Svetelná Česká cesta (zdroj: S. Jurčová)
Pohľad na múzeum zo starej tribúny
Pohľad na múzeum zo starej tribúny (zdroj: Blažej Vittek)
Nový pohľad z okna múzea
Nový pohľad z okna múzea (zdroj: M. Kuššová)

Skratka FST patrí facebookovému portálu Fotky stará Trnava

použitý zdroj:

Alžbeta Hološová a Henrieta Žažová: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, Trnavská univerzita, 2013

Simonne Jurčová

Simonne Jurčová

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  12x

cestovateľka- amatérka, asi tak trochu aj v čase Zoznam autorových rubrík:  Niečo z umeniaSpomienkyVýletyLen takHistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu